Prevencia je podstatná, ale keď čelíme akútnej kríze, môže slúžiť aj ako výhovorka

...Celý svoj dospelý profesionálny život sa zasadzujem za to, aby sme preferovali prevenciu pred terapiou. Pritom presadzujem tézu, že táto zásada sa týka nielen zdravia ľudí, ale aj zdravia prostredia, v ktorom žijú.

Princíp prevencie či preventívnej opatrnosti je aj jedným z princípov trvalej udržateľnosti, ktorý obsahuje známa Rio deklarácia, prijatá na Summite Zeme v Rio de Janeiro v júni 1992.

Ani v súvislosti s utečeneckou krízou zásadne nespochybňujem fakt, že z dlhodobého hľadiska je kľúčové riešenie príčin, a nie až následkov. Ale v tomto prípade sa nemôžem zbaviť dojmu, že tentoraz ide o prejav určitého alibizmu. Lebo okrem dlhodobého problému tu čelíme aj aktuálnej kríze, alebo ak chcete, okrem chronickej choroby tu máme dočinenia aj s jej akútnym prejavom, ktorý musíme riešiť TU A TERAZ. A preto v tomto kontexte chápem tézu, aby sme sa v tejto chvíli zamerali na riešenie problém tam, kde vzniká, a nie na pomoc utečencom, ktorí našu pomoc akútne potrebujú, za jednoduchú výhovorku na ospravedlnenie nášho nedostatku solidarity, súcitu a ľudskosti.

A teraz sa, ak dovolíte, vrátim k návrhu Vyhlásenia NR SR k utečeneckej problematike. So spomínanou tézou o potrebe riešiť problém tam, kde vzniká, koliduje a z našej neúprimnosti nás usvedčuje bod H navrhovaného Vyhlásenia, ktorý vyzýva na vrátenie a odradenie ďalších migrantov. Ak máme byť konzistentní, tak by som si tu skôr vedel predstaviť formuláciu v tom zmysle, že urobíme všetko pre to, aby migrovať nebolí nútení.