Archív - Mikuláš Huba, nezávislý poslanec NR SR 2012 - 2016

Tento text bol pôvodne uverejnený na stránke www.obycajniochranari.sk.

Prečo kandidujeme?

Lúky nad Liptovskou TepličkouMálokedy od roku 1989 bolo na Slovensku znechutenie politikou, sklamanie a nutkanie rezignovať silnejšie, ako práve teraz. Ale práve preto sa nám zdá, že je potrebné nerezignovať a prekonať prirodzený odpor k tomuto kroku.

Napokon, tú druhú možnosť – nekandidovať – sme volili uplynulých 20 rokov a výsledok je ten, že zo slovenského parlamentu postupne vymizli takmer všetci environmentálne gramotní ľudia, zanikol Výbor NRSR pre životné prostredie a ochranu prírody i Rada vlády pre trvalo udržateľný rozvoj, chystá sa likvidácia ministerstva životného prostredia a z tejto témy, jednej z kľúčových v civilizovanej Európe, sa stalo v slovenskej politike niečo úplne marginálne. Ak už nie presvedčenie, tak aspoň elementárny pud sebazáchovy by nám mal hovoriť, že takáto situácia je naďalej neudržateľná.

Avšak téma životného prostredia nie je jediná, ktorá nás zaujíma. Európa i celý svet sa ocitli na osudovom rázcestí. Sú tam vlastne už dávnejšie, len teraz to už musí byť jasné aj slepému. A v diskusii na tému ako ďalej? by nemal chýbať hlas nestraníkov, ochranárov a protagonistov udržateľných spôsobov života.

Možno si myslíte, že sme sa rozhodli kandidovať preto, lebo sa nám v „civilnom živote“ nedarí. Nie je tomu tak. Máme rodiny a robíme prácu, ktorá nás zaujíma, baví a dáva nám zmysel. Lenže, povedané s Milanom Šimečkom starším, pre naše malé (súkromné) dejiny by sme nemali zabúdať na veľké (spoločné) dejiny, lebo sa nám to môže stať osudným.

 

Prečo práve Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti?

Najjednoduchšia odpoveď je: lebo prišli s ponukou ako prví. Ale takáto odpoveď, pochopiteľne, nestačí.

V prvom rade splnili niekoľko našich základných podmienok: nielenže nevyžadujú členstvo v strane, ale sú programovo antistranícki: inými slovami, nahlas vystupujú proti partokracii, ktorá je, podobne ako korupcia, tunelovanie či netransparentnosť sama o sebe jednou z najväčších zrád a sprenevier voči občianskym ideálom Novembra 89.

Sú tiež programovo proti životu na dlh. Možno dosiaľ nie dosť chápu, že okrem finančného, vzdelanostného a kultúrneho dlhu, tu máme dočinenia aj s obrovským ekologickým dlhom, ale o tom sa ich budeme snažiť presvedčiť.

Garantovali nám, že za nimi nie sú žiadne špinavé či inak pochybné peniaze. Keby sme im v tomto neverili, tak do toho nejdeme.

A napokon, na kandidátke je celý rad skutočných nezávislých osobností a navyše slušných, hodnotných a obetavých ľudí, ktorí sa tak tvária nielen pred voľbami, ale boli takí, odkedy ich poznáme. Prinášajú si so sebou svoje „civilné“ agendy a skúsenosti so zlepšovaním kvality života ľudí vo svojom okolí, ako aj ich prostredia. Sú aktívni v oblastiach, kde sa zväčša nedočkajú materiálnej ani inej odmeny, ale o to je táto ich aktivita potrebnejšia a nenahraditeľnejšia. Mnohí z nich stelesňujú zaujímavý životný príbeh a nasledovaniahodný vzor. Javia sa nám byť kompetentní nielen čo sa týka ich nadštandardného vzdelania, politických a aktivistických skúseností, odbornosti, či riadiacich a manažérskych schopností, ale aj vo sfére morálnej. A sme presvedčení, že väčšina z nich je odhodlaná urobiť všetko pre to, aby sa veci verejné na Slovensku menili k lepšiemu.

Áno, sú tam aj ľudia, ktorí majú odlišné a miestami dokonca veľmi odlišné názory od našich. Veríme, že ich aspoň trochu presvedčíme o svojej pravde. Lebo názory sa vyvíjajú v diskusii a na základe poznania, ale charaktery zväčša nie: podvodník zostane podvodníkom, karierista karieristom, mamonár mamonárom a tyran tyranom. A ľudí, ktorí by sa vyznačovali takýmito negatívnymi vlastnosťami, na kandidátke Obyčajných ľudí a nezávislých osobností nevidíme. Možno tam aj sú, ale určite nie v dominantnom postavení. Riziko aj takejto nepravdepodobnej alternatívy znižuje v našom prípade skutočnosť, že sme nestraníci v kategórii nezávislé osobnosti.

A ešte niečo prispelo k nášmu rozhodnutiu. Po faktickom rozpade stredopravej koalície sa mnohých slušných ľudí, ktorým záleží na stave vecí verejných, zmocnilo zúfalstvo: „Nemáme koho voliť!“. A oveľa častejšie, ako v minulosti, sa na nás ľudia začali obracať s oslovením, aby sme kandidovali.

Takže, dávame Vám týmto šancu a vopred ďakujeme za dôveru.