Neformálne spoločenstvo ochranárov a ochranárok
Tento text bol pôvodne uverejnený na stránke www.obycajniochranari.sk.
Nepodpíšte vyvlastňovací zákon!
(Žiadosť poslancov M. Hubu a M. Kadúca s podporou ostatných členiek a členov poslaneckého klubu OĽaNO prezidentovi SR vrátiť „vyvlastňovací“ zákon do NR SR)
Vážený pán prezident,
Národná rada Slovenskej republiky na svojej 21. schôdzi schválila návrh poslancov Maroša Kondróta, Michala Bagačku a Františka Petra na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
Národná rady SR schválila zákon, ktorý, podľa názoru predkladateľov, má za cieľ „zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov potrebné na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou“. Stotožňujeme sa s názorom Únie miest Slovenska, že už táto formulácia indikuje zásah do vlastníckych práv, a že avizované „zjednodušenie“, má byť „cestou ľahšieho odporu“ pre štát v procese neoprávneného, účelového a záujmového vyvlastňovania. Navyše sa tak deje v čase, keď sa intenzívne pracuje na novom znení stavebného zákona i celého radu ďalších relevantných právnych noriem.
Ak prijmeme tézu (vychádzajúcu z čl. 20 ods. 4 Ústavy SR), že za určitých podmienok a na určitý účel je to možné, v zákone by mali byť vopred vylúčené možnosti vybranou investíciou výrazne obmedziť už jestvujúce výrobné vzťahy, narušiť životné prostredie, či znehodnotiť napríklad naše spoločné kultúrne dedičstvo. Navrhovaný zákon postupuje práve opačnou cestou, pričom vylučuje obce a mestá z možnosti účinne presadzovať vôľu svojich občanov vyjadriť sa, resp. stanoviť podmienky, za akých je možné realizovať navrhovaný investičný zámer.
V porovnaní so súčasnou právnou úpravou už nemusí ísť len o „národohospodársky významnú investíciu“, ale môže ísť o akúkoľvek stavbu v stanovenom investičnom objeme a počte nových pracovných príležitostí, nielen stavbu určenú na „výrobu, výskum a vývoj“, ako tomu bolo dosiaľ.
Ak sa má „zatraktívniť podnikateľské prostredie“, či „dosiahnuť lepšia výkonnosť ekonomiky“ (dôvodová správa k zákonu), malo by sa tak udiať prostredníctvom úplne iných opatrení. A nie úpravami, ktoré umožňujú bezprecedentné zásahy do vlastníckeho práva. Považujeme za potrebné pripomenúť skutočnosť, že v právnom štáte by mala platiť zásada, že čím silnejšie právo, tým citlivejší prístup má byť zvolený v prípade, ak má dôjsť k jeho regulácii. V tomto prípade možno hovoriť o úplnom popretí tejto zásady.
Sme tiež presvedčení, že takýto zásadný legislatívny návrh by mal byť vládnym návrhom, ktorý prejde cez medzirezortné pripomienkové konanie, odbornú, ale aj širokú verejnú diskusiu, vrátane oficiálneho vyjadrenia reprezentatívnych združení územnej samosprávy. Aj pre absenciu uvedenej diskusie došlo k prijatiu návrhu, ktorého následkom je neprimeraný zásah do vlastníckych práv, čo môže mať fatálne následky na stratu dôvery občanov v právny štát a dôvery v to, že čelní predstavitelia nášho štátu budú vzorom v rešpektovaní práva a princípov, na ktorých je náš právny poriadok založený.
Podobne ako Únia miest Slovenska, aj my považuje za zásadný problém to, že tento zákon berie právomoci obciam a mestám pri schvaľovaní a výstavbe „významných investícií“. V zmysle novoprijatého zákona by obce a mestá, ktoré boli doteraz účastníkmi konania s právom záväzného stanoviska k návrhu na vyvlastňovanie, resp. boli dotknutým orgánom s právom záväzného stanoviska v územnom konaní a vykonávali prenesený výkon štátnej správy v stavebnom konaní, by tieto svoje právomoci pri významných investíciách stratili. Je nepochopiteľné a javí sa ako účelové, že práve orgán, ktorý je „najbližšie“ k predmetu potenciálneho vyvlastnenia, svoju právomoc stratí, pričom na jeho miesto nastúpi orgán, ktorého vecná aj územná pôsobnosť môže byť podstatne „vzdialenejšia“ – princíp efektívnej verejnej správy, a ani princíp proporcionality nebude takto naplnený, a preto nevidíme význam v prijatí takejto úpravy (išlo o politické rozhodnutie bez primeraného vecného zdôvodnenia).
Zákon charakterizuje účelovosť a nesystémovosť celej novely, pretože štát rozhodne na centrálnej úrovni (významná investícia). Nie je v zásade dôvod pre takýto účel stanovovať systémovú výnimku, t.j. odobrať obciam a mestám stavebné konanie, ktoré je vykonávané ako prenesený výkon štátnej správy a preniesť túto kompetenciu na obvodné úrady. To znamená, že po nadobudnutí účinnosti tohto zákona nemožno vylúčiť (proti názoru mestského zastupiteľstva v Bratislave) akúkoľvek trasu ropovodu Slovnaft - Schwechat, či výstavbu „megakasína“ v Petržalke, resp. opätovné rozšírenie skládky odpadov v Pezinku a podobné rozhodnutia v rozpore s vôľou miestnych samospráv a dotknutých občanov
Ak by sme mali zhrnúť vyššie uvedené, zákon, ktorým sa mení zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je potenciálne veľmi nebezpečný a pravdepodobnosť, že následky jeho prípadnej aplikácie predstavujú značné riziko, hraničí s istotou.
A to hneď vo viacerých smeroch:
- Ide proti demokratickým princípom, minimálne na regionálnej a komunálnej úrovni, lebo obmedzuje až anuluje kompetencie miest a obcí (spolu)rozhodovať o tom, čo sa na ich území bude diať.
- Ohrozuje ľudské práva - konkrétne najmä vlastnícke práva - rozširovaním inštitútu násilného vyvlastňovania.
- Dáva zelenú tým veľkým podnikateľom, ktorí požívajú priazeň aktuálnej vlády a minimálne nepriamo tým diskriminuje všetkých ostatných, vrátane malých a stredných podnikateľov, ktorých sa táto, ale aj predchádzajúce vlády, zaviazali všestranne podporovať.
- Zvyšuje riziko novej vlny korupcie a klientelizmu v procese rozhodovania o tom, ktorý projekt spĺňa a ktorý nespĺňa kritériá v zmysle navrhovaného zákona.
- Ohrozuje životné prostredie, prírodu a krajinu novými spornými investíciami. Aj preto, lebo neobsahuje žiadne účinné regulatívy či parametre environmentálneho charakteru, ktoré by sa pri povoľovaní nových veľkých investícií brali seriózne do úvahy.
Vážený pán prezident,
na základe vyššie uvedeného, ako aj na základe presvedčenia, že takýto nesystémový zásah do systémovej právnej normy je v zásadnom rozpore s vyššie uvedenými ustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky i Európskej charty miestnej samosprávy sa na Vás obraciame so žiadosťou, aby ste uvedený zákon nepodpísali a vrátili ho na opätovné prerokovanie do Národnej rady Slovenskej republiky so žiadosťou o také zmeny novoprijatého zákona, ktoré by zachovali právomoci miest a obcí v územnom a stavebnom konaní tak, že by zákon bol odmietnutý ako celok, alebo by sa aspoň striktne definoval verejný záujem a eliminovalo riziko protiústavného vyvlastňovania ako aj ďalšej devalvácie nášho kultúrneho a prírodného dedičstva i kvality života a životného prostredia obyvateľov našich miest a obcí.