Zachráňme Slatinku - tlačová správa

Obyvatelia Zvolena, dedinky Slatinka, členovia Združenia Slatinka a iných občianskych iniciatív dnes prišli pred budovu Národnej rady SR vyjadriť svoj postoj k postupu štátnych orgánov pri povoľovaní zásahov, ktoré ovplyvnia rieku Hron. Predovšetkým v dôsledku nesystémového povoľovania malých vodných elektrární, nadmerných odberov vody pre súkromných odberateľov a naopak nerealizovaním opatrení vyplývajúcich z Rámcovej smernice o vode (v SR navyše chybne implementovanej) vznikajú riziká pre ekosystém rieky Hron. Paradoxne, práve poškodením ekosystému Hrona argumentuje Vodohospodárska výstavba, š. p. Bratislava (VVB) pri odôvodnení potreby stavať vodné dielo Slatinka na rieke Slatine pri Zvolene. Viazaním zdrojov na prípravu tejto kontroverznej stavby nezostáva dostatok prostriedkov na prípravu a realizáciu efektívnych udržateľných opatrení v povodiach.

Občania z regiónu, kde by mala priehrada Slatinka stáť, upozorňujú na negatívne sociálne, ekonomické, ekologické, krajinno-estetické a environmentálne vplyvy stavby, ktorej oficiálny účel sa neustále mení. Napriek takmer 60 rokom jej prípravy však stále nie je známe, koľko by mala stáť, odkiaľ by na ňu mali ísť peniaze a najmä, kto by mal z nej odoberať vodu. Na verejnom protestnom zhromaždení odštartovala tiež výzva na ochranu dedinky Slatinka a mimoriadne cenného údolia rieky Slatiny a na zastavenie plytvania verejnými zdrojmi na prípravu a výstavbu vodného diela Slatinka.

Na začiatku roka 2013 podal investor VD Slatinka – VVB žiadosť o vydanie územného rozhodnutia, hoci Ústavný súd SR dosiaľ nerozhodol o zákonnosti procesu posudzovania vplyvov priehrady na životné prostredie (EIA). V konaní EIA svoj nesúhlas s jej umiestnením vyjadrilo približne 250 občanov a organizácií. Stavebný úrad vo Zvolene o žiadosti investora zatiaľ nerozhodol. Generálny riaditeľ VVB Ladislav Lazár sa však koncom februára 2013 pre médiá vyjadril, že na výstavbu priehrady nie je problém zabezpečiť z verejných zdrojov 80 mil. €!!!

„Chceme tým, ktorí rozhodujú o verejných financiách, odkázať, že v čase, keď nie sú peniaze ani na platy učiteľov či zdravotných sestier, vyjadrujeme jasné NIE príprave a výstavbe vodného diela Slatinka z verejných zdrojov. Sme presvedčení, že tieto zdroje, ako aj zdroje Európskej únie, by v prvom rade mali ísť na financovanie udržateľných opatrení na zadržanie vody v povodiach, zlepšenie hospodárenia s vodou v mestách, poľnohospodárskej a lesnej krajine, a nie na betón do priehradného múra vodného diela Slatinka,“ hovorí dobrovoľníčka združenia Ing. Martina Paulíková.

Priehrada Slatinka by mala zadržiavať vodu a v období sucha ju púšťať do rieky Hron. Asi 100 km v smere toku od Slatinky čerpajú úžitkovú vodu z Hrona, do ktorého sa Slatina vlieva, priemyselné firmy a najmä jadrová elektráreň Mochovce. Štát tvrdí, že pod elektrárňou zostáva v rieke málo vody. A práve kvôli tomu chce VVB obetovať z prírodného i krajinárskeho hľadiska mimoriadne cenné údolie rieky Slatiny a zaplaviť ho.

„Odbery úžitkovej vody pritom povoľuje ten istý štát prostredníctvom úradov životného prostredia. Teda nástroje na ochranu ekosystému rieky má poruke prakticky bez nárokov na verejné zdroje. V kombinácii s opatreniami v povodí a decentralizovaným systémom zadržania úžitkovej vody tam, kde ju skutočne treba (napr. priamo v poľnohospodárskej krajine), by bolo možné minimalizovať riziko sezónneho nedostatku vody v Hrone bez likvidácie iného cenného ekosystému 100 km ďaleko,“ dopĺňa Paulíková.

Paradoxne veľmi veľké nebezpečenstvo pre Hron i ďalšie slovenské rieky znamenajú aj stavby so zavádzajúcim prívlastkom „malé“ – malé vodné elektrárne (MVE). Malé sú však len výkonom, rozhodne nie dopadmi na prostredie.

„MVE významne narúšajú spojitosť vodných tokov (riečne kontinuum) a rozdrobujú riečne ekosystémy. Na dlhých úsekoch tokov menia ich prirodzené prúdivé vodné prostredie na stojaté, deformujú korytotvorné procesy. Prenikavo a nevratne tým pretvárajú spoločenstvá vodných i príbrežných organizmov a biotopy vrátane európsky významných (napr. prioritné jaseňovo-jelšové lužné lesy a viaceré vodné biotopy),“ vraví vedecký pracovník z Univerzity Komenského Ján Topercer.

Haťové MVE zavádzajú do riek – dôležitých ekologických koridorov – tvrdé bariéry, ktoré okrem narušenia až znemožnenia migrácií a rozptylu organizmov spôsobujú aj zhoršenie kvality vody, zníženie jej samočistiacej schopnosti a nepriaznivé zmeny v priľahlých poriečnych nivách. To je v príkrom rozpore s ustanoveniami európskej Smernice o biotopoch i Rámcovej smernice o vode. Zvyšujú tiež usadzovanie splavenín nad zdržou a vymieľanie koryta pod ňou, dvíhajú teploty vody, zhoršujú ľadové javy, živinové režimy i dostupnosť potravy, neresísk, úkrytov a iných zdrojov. Tým postupne likvidujú populácie pôvodných druhov rýb a iných citlivých živočíchov i rastlín a podporujú šírenie inváznych a rozpínavých organizmov (pohánkovec, astry, vodomor kanadský a i.) a s nimi spätých negatív. Zanedbať nemožno ani zdravotno-hygienické riziká a dopady na vzhľad krajiny. Následkom tejto reťaze degradačných procesov dochádza k obrovským stratám environmentálnym i hospodárskym, postihujúcim o. i. športové rybárstvo, cestovný ruch, vodnú turistiku i kvalitu života miestnych obyvateľov a vysoko presahujúcim očakávané energetické prínosy.

„Prípad násilného presadzovania vodného diela Slatinka na úkor ekologických a krajinárskych hodnôt i kvality života miestnych obyvateľov a chalupárov, ako aj obetovanie najcennejších úsekov našich tokov a záplavových území tzv. malým vodným elektrárňam s relatívne malým energetickým výkonom je návratom do 50-tych rokov minulého storočia. Vôbec to nezodpovedá súčasným prístupom k riekam, prírode a krajine vo vyspelých krajinách,“ konštatuje Mikuláš Huba, predseda Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

V schválenej vládnej Koncepcii využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR do roku 2030 sa ráta s výstavbou MVE až v 368 (!!!) profiloch na riekach po celom Slovensku. Už pri príprave a presadzovaní tejto spornej koncepcie ministerstvo životného prostredia veľmi pravdepodobne porušilo Rámcovú smernicu o vode, Smernicu o biotopoch, Bernský dohovor i Ramsarský dohovor. Teda práve tie medzinárodné právne normy, ktoré by malo v prvom rade presadzovať a implementovať. V prípade VD Slatinka i tzv. MVE však robí pravý opak. Týmto absurdným konaním slovenského envirorezortu sa budú musieť zaoberať aj v Bruseli.

Kontaktné osoby:

Martina Paulíková - slatinka@changenet.sk

Ján Topercer - jano.topercer@gmail.com

Mikuláš Huba -  mikulas.huba@nrsr.sk