„Muž ktorý rúbal stromy“ dostal po prstoch už aj od vlastných

V rozprave v druhom čítaní k návrhu novely zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorý obsahoval aj ustanovenia, vracajúce právny stav v oblasti povoľovania výrubov voľne rastúcich stromov do podoby spred prijatia poslednej novely v novembri 2013, a teda eliminujúcej absurdnú dereguláciu výrubov, ktorá spôsobila po celom Slovensku obrovské ekologické, kultúrne, estetické a ďalšie škody, mala  hlavné slovo najmä „klasická“ zostava poslancov, ktorí sa o túto problematiku dlhodobo zaujímajú: Hlina, Fecko, Mičovský a Huba.

To, čo povedali, by sa dalo zhrnúť asi do týchto základných téz:

1. Je dobré, že poslanci Smer-u si po čase konečne uznali chybu a pokúsili sa aspoň o čiastočný reparát toho, čo MŽP, Vláda SR i oni sami minulý rok tvrdohlavo, v rozpore so zdravým rozumom a „proti všem“ presadili. (Druhá, menej idealistická interpretácia udalosti z minulého týždňa hovorí, že zákon sa môže vrátiť do pôvodnej podoby najmä preto, lebo kto si čo chcel vyrúbať, už tak urobil).

2. Mohli by podobnú sebareflexiu urobiť častejšie a napraviť aj ďalšie svoje hriechy, chyby a prešľapy.

3. V samotnom zákone o ochrane prírody a krajiny je aj celý rad iných zlých vecí, ktoré čakajú na reparát.

4. Slabou stránkou vo štvrtok prijatej novely je to, že účinnosť nadobudne až v septembri, a tak „pokútnym drevorubačom“ zostáva na likvidovanie vzácnych stromov ešte celé leto. Aj preto v rozprave odznel návrh, aby vláda zaviazala aspoň tie inštitúcie a organizácie, na ktoré má bezprostredný vplyv (verejná správa, štátne podniky, štátne organizácie a pod.), aby sa vyvarovali zneužitia tohto prechodného obdobia.

5. Vyrúbané stromy, stromoradia, brehové porasty, remízky i celé porasty stromov rastúcich mimo lesa a intravilánu obcí zmizli nenávratne a do krajiny ich už nikto v pôvodnej kráse nevráti.

6. Strana Smer-SD sa teší ďaleko najväčšej štátnej dotácii spomedzi všetkých politických subjektov. Už aj preto by mohli jej členovia a členky aspoň trochu napraviť zlo, ktoré spôsobili a adekvátny počet vzrastlých stromov na miesta, odkiaľ boli cynicky odstránené, vrátiť na vlastné náklady.

7. V budúcnosti, v záujme predchádzania podobným nebezpečným nezmyslom, by Smer-SD mohol konečne počúvať aj to, čo hovoria  dotknutí radoví občania, odborná verejnosť, mimovládky a občas aj opozícia.

Bájky sa, ako je známe, zvyknú končiť morálnym ponaučením. Ako by mohlo znieť v tomto prípade? V rozprave sa viackrát spomenula sugestívna útla knižka Jeana Giona  „Muž ktorý sadil stromy“, ktorú v nedávnej ankete osobností označil skvelý slovenský vedec a dlhoročný ochranár Fedor Gömöry za jednu z 50 najlepších kníh, aké boli kedy napísané. Lojzo Hlina pred časom použil, ako parafrázu na názov knihy a  charizmatického obetavého filantropa, ktorý je jej hlavný hrdinom, slovné spojenie „Muž ktorý rúbal stromy“. Je dobré, že tento muž, inak „profesionálny drevorubač a obchodník s drevom“ dostal konečne „po prstoch“ aj od vlastných. Modlime sa, aby hlavnou istotou, s ktorou sa bude spájať spomienka na istú vládu, nebola istota, že tu nezostane kameň na kameni!