Interpelácia na tému Slatinka: odpoveď na odpoveď

(prednesené v bode „Reakcia na odpovede členov vlády na interpelácie poslancov“  na 16. schôdzi NR SR)

Vážený pán minister Žiga,

dňa 28. 2. 2013 ste mi poslali odpoveď na moju interpeláciu z 28. 1. 2013, týkajúcu sa plánovaného Vodného diela Slatinka a jeho očakávaných dopadov na prírodu a krajinu, vrátane biotopov a druhov európskeho  významu, vodného režimu rieky Slatiny a jej inundačného územia, ako aj procesu posudzovania vplyvov uvažovaného vodného diela vo väzbe na obec Slatinka a jej zázemie.

V jednom s Vami súhlasím, a to v tom, že ide o zámer z roku 1953, teda z 50. rokov minulého storočia. Len naša interpretácia tohto faktu sa diametrálne líši. Kým Vy tejto skutočnosti pripisujete pozitívny význam, ja tvrdím, že ide o jeden z dôkazov toho, že sa jedná o zámer poplatný filozofii 50. rokov v duchu známeho budovateľského hesla súdruha Gottwalda a ďalších:  „Rozkážeme vetru, dažďu!“. Dnes, teda o 60 rokov neskôr, je svet v nazeraní na rieky, ich prirodzený režim, na funkciu inundačných území, zachovanie prirodzených biotopov a biodiverzity, ale aj tradičného charakteru krajiny  našťastie podstatne inde a ďalej:  smerom k prírode blízkym riešeniam, vrátane revitalizácie tokov a povodí poškodených technokratickými prístupmi z minulosti.

V tejto súvislosti si Vás dovolím upozorniť na dôležitý a aktuálny dokument Európskej únie k implementácii Rámcovej smernice o vode z novembra 2012  „A Blueprint to Safeguard Europe´s Water Resources“, v ktorom EÚ upozorňuje na potrebu preferovať „zelené“ udržateľné opatrenia v povodiach pred technickými.

Ale Vašu odpoveď, vážený pán minister,  považujem za nedostatočnú a neuspokojivú aj  z viacerých iných vecných dôvodov:

1.         Rozpor medzi konštatovaním na str. 1 Vašej odpovede, kde sa priznáva, že v dotknutom území sa vyskytuje viacero druhov a biotopov európskeho významu a konštatovaním na str. 2, že zámer VD Slatinka nezasahuje do žiadneho chráneného územia, do žiadneho územia európskeho významu... a že z hľadiska vplyvov na životné prostredie je VD Slatinka v poriadku, z čoho akoby malo vyplynúť, že ide po stránke ekologickej, environmentálnej a krajinárskej o bezcenné územie.

Fakty však hovoria niečo úplne iné: z plochy 266 ha, ktorá by mala byť VD Slatinka zatopená, zaberajú biotopy európskeho a národného významu 144 ha! Spoločenská hodnota priehradou ohrozených biotopov a rastlín  bola vyčíslená na 22,3 mil. €, pričom táto suma nezahŕňa spoločenskú hodnotu lesných biotopov a zničených jedincov živočíchov.

Lokalita Slatina nebola zaradená do zoznamu chránených území dodatočne, ako sa píše vo Vašej odpovedi. Údolie Slatiny bolo zaradené medzi navrhované územia európskeho významu už tretíkrát. Prvýkrát bolo vyradené spolu s desiatkami ďalších lokalít okolo r. 2004. Druhýkrát v r. 2007 na základe iniciatívy vtedajšieho vedúceho služobného úradu na Krajskom úrade životného prostredia v Banskej Bystrici. Tretíkrát teraz.

Už v r. 1995 spracoval Okresný úrad životného prostredia a Slovenská agentúra životného prostredia návrh na vyhlásenie chráneného územia Alúvium Slatiny a nasledujúci rok úrad oznámil v zmysle zákona zámer vyhlásiť túto prírodnú rezerváciu, čím začala plynúť lehota na doručenie stanovísk a vyjadrení vlastníkov a užívateľov pôdy. Úradník a prednosta úradu boli za toto konanie po zmene politickej moci prepustení a rezervácia nebola vyhlásená. Podobný osud stihol aj návrh na vyhlásenie prírodnej pamiatky Meandre Slatiny v r. 2006.

2.          Rozpor Vášho tvrdenia, že prevádzka zamýšľaného VD Slatinka sa stane prínosom pre ekológiu toku i okolitú krajinu s mne známym odborným názorom väčšiny zoológov, botanikov, ekológov, krajinných ekológov, hydrogeografov a ďalších odborníkov na danú problematiku.

Dovoľte tiež poznámku k Vami opakovanému tvrdeniu, že záverečné stanovisko z posudzovania vplyvov na životné prostredie napadli iba z procesných dôvodov a čisto špekulatívne členovia Združenia Slatinka.  „Zákon podľa ktorého mal proces prebiehať, začal platiť šesť mesiacov po začatí procesu posudzovania. Občania, ale ani samosprávy nevedeli, ako bude proces pokračovať, čo sa stane s pripomienkami a podobne (stanovisko Mesta Zvolen z 28. 4. 1994).“

Záverečné stanovisko MŽP SR z r. 1996 vzniklo ako finálny produkt nezákonného procesu posudzovania (to hovorí nález Ústavného súdu z novembra 2001). Toto záverečné stanovisko trikrát preskúmal „povoľujúci orgán“  a trikrát zamietol návrh na vydanie územného rozhodnutia z dôvodu, že Vodohospodárska výstavba š.p. nepredložila ku konaniu potrebné podklady, o.i. aj zákonné záverečné stanovisko z procesu EIA. Bolo to v auguste 2002, septembri 2003 a septembri 2007.

V rámci tohto posúdenia viaceré úrady, samosprávy, občania aj iniciatívy upozorňovali na to, že je potrebné cit. „...dopracovanie alternatívnych riešení na takú úroveň, aby boli objektívne porovnateľné.“ (uznesenie Mestského zastupiteľstva vo Zvolene č. 56/95 z 21. 9. 1995) či  „...podrobnejšie rozpracovať všetky alternatívy riešenia, stanoviť kritériá ich porovnávania a doplniť správu o hodnotení.“ (Okresný úrad životného prostredia vo Zvolene, stanovisko z 20. 08. 1995). Aj v odbornom posudku k správe o hodnotení sa uvádza, že cit. „...v správe sa odrazila rozdielna rozpracovanosť posudzovaných variantov v nevyváženosti porovnávaných variantov s variantom VD Slatinka.“ Napriek tomu MŽP SR odporučilo v r. 1996 variant VD Slatinka, a pritom jedným z argumentov bola údajne výborná úroveň spracovania tohto variantu!

Druhý proces posudzovania (ukončený v r. 2009) potom s odvolaním sa na prvý, nezákonný proces, posudzoval iba jeden variant – VD Slatinka, a zároveň nebol žiadnym spôsobom posúdený vplyv VD na povodie Hrona, napriek tomu, že to žiadala samospráva mesta Zvolen, občania aj občianske združenia. Práve tento vplyv na rieku Hron bol potom v hodnotení kvalifikovaný ako zásadne pozitívny a bol dôvodom na odporučenie VD Slatinka. Práve tieto skutočnosti, okrem procesných nedostatkov, sú predmetom podania stoviek občanov a organizácií na Ústavný súd SR, o ktorom ešte súd nerozhodol.

3.            Za adekvátne nepovažujem ani Vami prezentované chápanie Rámcovej smernice o vode.

V rámci implementácie Rámcovej smernice EÚ o vode na Slovensku prebieha za účasti odborníkov z rôznych štátnych, akademických a mimovládnych subjektov dlhoročný proces identifikovania zmenených vodných útvarov, problémov, cieľov a nakoniec aj opatrení na dosiahnutie dobrého stavu vôd. V povodí rieky Hron na základe toho boli navrhnuté opatrenia na dosiahnutie dobrého stavu vodných útvarov. Medzi opatreniami nie je ani náznakom navrhnuté budovanie veľkých nádrží typu VD Slatinka, ale naopak – sú navrhované opatrenia na odstránenie existujúcich priečnych prekážok v toku, zníženie znečistenia a podobne.

Rámcová smernica o vode síce hovorí, že zásobovanie vodou je službou verejného záujmu. To však neznamená, že ak si niekto zmyslí, že potrebuje pre svoje podnikanie a maximalizáciu zisku veľa vody, štát je povinný mu za verejné zdroje vytvoriť nádrž alebo mu povoliť odbery z rieky bez obmedzenia. Štátne orgány v zmysle národnej legislatívy aj smernice o vode majú povinnosť povoliť iba také odbery vody z rieky, ktoré nepoškodzujú jej vodné ekosystémy. Ak je pravdou, čo uvádzate v odpovedi na moju interpeláciu, že „V súčasnosti sa odbery vody realizujú na úkor prietokov v rieke, čím výrazne trpí životné prostredie v okolí Hrona a v celej údolnej nive.“  štát takto De facto skryte dotuje činnosť súkromných spoločností tým, že im nadmerne dovoľuje odoberať vodu z rieky Hron. Elimináciu negatívnych vplyvov týchto odberov však neprenáša na toho, kto ich spôsobuje, ale na verejné zdroje a Európsku úniu. A to je v priamom rozpore s Rámcovou smernicou o vode, ako aj s ďalšími relevantnými predpismi a dokumentmi.

4.           Z Vašej odpovede, vážený pán minister, som sa nedozvedel odpoveď na moju otázku, kto menovite rozhodol v tejto veci tak, ako rozhodol. Podobne som sa nedozvedel ani to, prečo a kým bol naposledy zastavený proces prípravy návrhu časti dotknutého územia na dodatočné zaradenie do zoznamu chránených biotopov európskeho významu.

Z vyššie uvedených  dôvodov nepovažujem Vašu odpoveď, vážený pán minister, za uspokojivú a žiadam pani predsedajúcu, aby dala hlasovať o mojom návrhu, nezobrať túto odpoveď na moju interpeláciu na vedomie.

Ďakujem za pozornosť!

Mikuláš Huba