Fragmenty: Príhovor k bratislavským komunálnym voľbám 2006

V týchto dňoch vychádza nová publikácia Mikuláša Maňa Hubu s názvom Fragmenty. Vznik knižky zdôvodňuje jej autor takto:

„Prečo Fragmenty?

Ako už názov napovedá, rozhodne nejde o žiadnu klasickú monografiu. Aj keď minimálne dve veci majú všetky texty v tejto knižke spoločné: autora a väzbu na prírodu, na krajinu, na životné prostredie, na veci verejné, na udržateľnosť, ale ešte častejšie na neudržateľnosť nášho spôsobu života.

Názov Fragmenty zároveň akoby naznačoval, že táto knižka je akýsi konglomerát všetkého toho, čo v predchádzajúcich dielkach podobného charakteru (napríklad v Ekoblogoch či v Mojom vesmíre) chcelo byť, len sa to tam z rôznych príčin nedostalo. Možno je to tak trochu pravda, ale pravda je aj to, že texty vo Fragmentoch som do predchádzajúcich výberov nezaradil nie preto, lebo sú menej aktuálne, alebo preto, lebo si ich menej „považujem“, ale jednoducho preto, lebo sa mi tam z nejakého dôvodu nehodili. A navyše, čo je nespochybniteľná „pridaná hodnota“ tejto knižky, to sú nové texty, ktoré v čase vzniku jej predchodkýň ešte nejestvovali (žiaľ, do tejto poslednej spomenutej kategórie patria aj spomienky na ľudí, ktorí medzi nami pred pár mesiacmi ešte boli, ale už nie sú).

Navyše je tu aj pár textov, ktoré v nejakej mutácii už vyšli, najmä v knižke Svet na jedno použitie? My v kríze – kríza v nás. Tu som postupoval v duchu známeho: „Opakovanie matka múdrosti“.

Permanentný konflikt fragmentácie a sústredenia sa vždy na inú tému v protiklade ku hľadaniu celku, syntézy a kontinuity je akoby zrkadlom nastaveným nášmu snaženiu.

Ale nechcem tu hromadiť zbytočné slová. Všetko, čo som chcel touto knižkou plnou rôznych fragmentov povedať, nájdete na nasledujúcich stranách. A tak sa už len poďakujem všetkým, ktorí a ktoré jej pomohli na svet.“

V týchto týždňoch uverejňujeme niekoľko kapitol z tejto aktuálnej publikácie.

-red-

Príhovor k bratislavským komunálnym voľbám 2006

Vážení priatelia a priateľky, občania a občianky mesta Bratislavy,

v našom meste, hlavnom, najväčšom, najbohatšom a zrejme i najskorumpovanejšom meste tejto krajiny, sa čím ďalej tým častejšie stretávame s prejavmi arogancie moci, s neefektívnym narábaním s verejnými prostriedkami, so zámernou devastáciou prírodných a kultúrnych hodnôt, s tolerovaním protiprávneho konania a s porušovaním základných práv občanov.

Vyššie uvedené má neraz charakter živelnej pohromy, ale na rozdiel od prírodných katastrof za hriechmi páchanými na meste sú konkrétne osoby. Na jednej strane tí, ktorým v honbe za majetkom nie je nič sväté, na druhej strane tí, ktorí im to na úkor mesta a jeho občanov umožňujú, hoci volení a platení sú za to, aby robili pravý opak: aby strážili, chránili a s citom i rozumom zveľaďovali celospoločenské a celomestské hodnoty. Tretiu kategóriu vinníkov – alebo aspoň potenciálnych vinníkov – predstavujeme my: občania, voliči, daňoví poplatníci...

Každý z nás, kto vedome zvolil do funkcie poslanca, ktorý je verejne známy svojou skorumpovanosťou, prešľapmi a zlými úmyslami, ako aj každý, kto verejne neprotestuje proti aktivitám aparátu, ktorý mestských funkcionárov obklopuje, pripravuje im podklady a ktorý vopred či dodatočne vymýšľa „argumenty“ na zdôvodnenie ich konania.

Výsledok je, že nenávratne prichádzame o stále ďalšie a ďalšie hodnoty, ktoré robili Bratislavu Bratislavou, ale aj to, že z proklamovaného budovania právneho štátu sa stáva fraška, podvodníci dostávajú oficiálne požehnanie od predstaviteľov mesta a to, čo sa upiera jedným, sa bez problémov priznáva druhým.

V praxi sa to prejavuje stupídnou architektúrou, na hlavu postaveným urbanizmom, zánikom verejných priestorov, znehodnocovaním siluety mesta, bezhlavou likvidáciou zelene, obetovaním charakteristického pásu vinohradov, devastáciou pamiatok, anarchiou v doprave... alebo ešte konkrétnejšie: všetkými tými už jestvujúcimi, rozostavanými či plánovanými Tatracentrami, Aupark Towermi, budovami NBS, výstavbou v okolí Slavína, Machnáča, Bôrika, vo Vodárenskej záhrade, Zámockou ulicou, River Parkom, atď., atď., ale aj likvidáciou vari 90 % stromov na území Starého Mesta, vyhlásených pred rokom 1989 za chránené. Ale aj: tolerovaním a dodatočným legalizovaním „čiernych stavieb“, ignorovaním hlasu občanov, obchádzaním odborníkov a vyhýbaním sa procedúre posudzovania vplyvov činností na životné prostredie (EIA).

Tí naši komunálni poslanci, ktorí kvôli vlastnému prospechu (alebo z púhej nekultúrnosti, nevzdelanosti, arogancie, hlúposti?) systematicky vystupujú proti jasne deklarovaným názorom občanov, voličov, verejnosti, sa celkom zjavne spreneverujú svojej funkcii a porušujú svoj poslanecký sľub. Nemajú preto právo zotrvávať na svojich miestach a škodiť svojmu okoliu. Keď už sme nedokázali takýchto našich fingovaných zástupcov zbaviť poslaneckého mandátu, máme možnosť povedať im jasné NIE aspoň v nadchádzajúcich komunálnych voľbách a nahradiť ich dôveryhodnými ľuďmi, ktorí v týchto voľbách, našťastie, tiež kandidujú.

Váš občan Mikuláš Huba