Ekoblog č. 23 (kapitola Výročia): 40 rokov Rímskeho klubu – osobná reflexia

Milé čitateľky a milí čitatelia webovej stránky Obyčajných ochranárov,

pri príležitosti blížiacej sa šesťdesiatky mi napadlo zostaviť a vydať knižku 60 ekoblogov. Keďže nevýjde skôr, ako na budúci rok, oslovil som správcu nášho webu, Riša Medala, že by sme mohli každý týždeň jeden z “ekoblogov” zavesiť na náš web a tým upútať Vašu pozornosť na to, čo chystáme.
Blogy vznikli v rokoch 2006 – 2011, teda v poslednom období pred mojím návratom do parlamentu.
Niektoré neboli dosiaľ publikované, niektoré publikované boli, ale v skrátenej či inak modifikovanej podobe.
Pre lepšiu orientáciu ich budeme číslovať a uvádzať aj kapitolu, do ktorej budú v knižke zaradené.
O ilustrácie som požiadal ďalšieho takmer šesťdesiatnika, Fera Guldana, takže texty občas spestria jeho nenapodobiteľné kresby.
Budem rád, ak týmto mojim krátkym textom venujete pár minút času a teším na Vaše prípadné ohlasy.

S pozdravom

Maňo Huba

********************************************************************************

40 rokov Rímskeho klubu – osobná reflexia

Nielen jednotlivci, ale aj celé štáty dlhodobo žili a žijú  na dlh, ktorý zrazu nemá kto splácať. Aj keď sa zväčša hovorí len o finančnom či ekonomickom rozmere tohto dlhu, rovnako alarmujúci a dlhodobo narastajúci je aj dlh vo sfére ekologickej, environmentálnej, sociálnej, kultúrnej a etickej. Táto situácia dozrievala dlho, avšak tí, ktorí mali v rukách moc, si pred ňou zatvárali oči a odmietali reagovať na varovné signály a prognózy. Najznámejšia z týchto prognóz – Limity rastu – vznikla na objednávku Rímskeho klubu  pred 40 rokmi. Na konkrétnych vývojových trendoch a prostredníctvom matematicko-štatistických modelov poukázala na nebezpečenstvo ilúzie neobmedzeného rastu v obmedzenom priestore biosféry našej Zeme.

(Globálne) L(l)imity rastu, či už s veľkým, alebo malým „l“, v mojich očiach bezprostredne súvisia s fenoménom rastúceho globálne dlhu, resp. globálnej zadlženosti na všetkých frontoch a voči každému, s výnimkou nás, v nedávnej minulosti a v súčasnosti žijúcich príslušníkov ľudskej rasy, a zvlášť tých príslušníkov ľudskej rasy, ktorí majú bielu a žltú farbu pokožky.

Keď hovorím o všetkých oblastiach rastúcej fatálnej zadlženosti, tak tým myslím v prvom rade to, že tento fenomén sa ani zďaleka netýka len nejakej hypotekárnej, fiškálnej

či hoci komplexne chápanej ekonomickej sféry, ale aj sféry sociálnej, vzdelávacej, kultúrnej ekologickej, environmentálnej, etickej a ďalších.

Keď myslím tých ostatných, čiže hlavné obete nášho života na dlh, myslím tým ostatných príslušníkov ľudskej rasy – teda tých s inou farbou pokožky (až na výnimky bohatých elít v 3. svete) a/alebo sociálne vylúčených a znevýhodnených nielen v rozvojovom, ale na celom svete.

Myslím tým ďalšie generácie.

A myslím tým celú mimoľudskú prírodu, biosféru Zeme.

Dosiaľ najvýznamnejším míľnikom v starostlivosti o životné prostredie v jeho dialektickej jednote s udržateľným ekonomickým a sociálnym rozvojom bol Summit Zeme v júni 1992 v Rio de Janeiro. Na jeho 20. výročie pripravuje OSN podobne veľkú konferenciu s názvom Rio+20 s cieľom pomenovať problémy a pokúsiť sa eliminovať neudržateľné trendy vývoja sveta, zlepšiť fungovanie globálnych inštitúcií a ozeleniť ekonomiku. Jedno z rozhodujúcich slov vo všetkých týchto procesoch by mala mať vedecká komunita s dôrazom na tie disciplíny, ktoré sa zaberajú životným prostredím, udržateľnosťou a kvalitou života. Oficiálne kruhy v našom štáte ani jednej z  uvedených skutočností nevenujú náležitú pozornosť a aj preto sa 29. novembra 2011 stretli zástupcovia vedeckej komunity, experti z mimovládnych organizácií a ďalší kompetentní zo Slovenska, Českej republiky a Rakúska, aby sa vzájomne informovali o svojom videní problémov a východísk. Na záver prijali odporúčania zainteresovaným subjektom na globálnej, národnej i miestnej úrovni, v ktorých sa o.i. navrhuje:.

„Komplexnejšie chápať a zodpovednejšie reagovať na prejavy prehlbujúcej  sa krízy a dlhov v celej ich vzájomnej kauzálnej previazanosti, teda vrátane ich environmentálnych, sociálnych a etických aspektov a premietnuť takúto filozofiu do zásadných strategických dokumentov.

Zvýšiť účinnosť  a vymáhateľnosť právnych nástrojov v environmentálnej oblasti.    Podporiť ekologizáciu spoločenského vedomia a rozvoja, ako aj integráciu environmentálnych aspektov do jednotlivých rozvojových programov v intenciách platného i pripravovaného environmentálneho akčného programu EÚ.

Prerokovať správu o výsledkoch Siedmej konferencie ministrov životného prostredia v Astane, prijať uznesenie k týmto výsledkom, ako aj následné kroky na plnenie záväzkov a odporúčaní z tejto konferencie. Kontinuálne a proaktívne sa  zúčastňovať na procese Životné prostredie pre Európu. Uchádzať sa o možnosť usporiadať nasledujúcu ministerskú konferenciu (či už samostatne, alebo v spolupráci s Českou republikou) a tým pripomenúť skutočnosť, že prvá ministerská konferencia tohto druhu sa konala v bývalom Československu, ako aj fakt, že Slovensko by malo byť v tom čase predsedajúcou krajinou EÚ.

Odborne a organizačne zabezpečiť serióznu prípravu Slovenska na vrcholnú konferenciu OSN Rio + 20, ktorá sa bude konať v júni 2012 v Rio de Janeiro. Návrh mandátu a stanovísk, s ktorými pôjde slovenská delegácia na tento summit, podrobiť v dostatočnom časovom predstihu odbornej i verejnej diskusii. V priebehu jarných mesiacov 2012 zorganizovať – v spolupráci s akademickou sférou, tretím sektorom a ďalšími zainteresovanými skupinami – národnú, prípadne i medzinárodnú konferenciu a v spolupráci s tretím sektorom i verejné fórum na túto tému.

Opätovne  osamostatniť Radu vlády pre trvalo udržateľný rozvoj a vrátiť jej prierezové zloženie, poradno-iniciačnú podobu a ambicióznu náplň minimálne v takej podobe, akú mala v rokoch 1999 – 2000 a nepripustiť  hroziace opätovné zrušenie Ministerstva životného prostredia SR vzhľadom na rozsiahlu agendu tohto rezortu, ale najmä, vzhľadom na potrebu jeho čo najväčšej rozhodovacej nezávislosti od hospodárskych rezortov.

Zvýšiť celkové výdavky určené na podporu vedy a výskumu zo súčasného škandalózneho 0,47 % HDP minimálne na 1 % HDP a postupne aspoň na priemer EÚ, ktorý predstavuje 1,81 % HDP. Pripomíname, že podpora vedy a výskumu patrí medzi dôležité ukazovatele udržateľnosti, resp. neudržateľnosti smerovania spoločnosti.“

marec 2012