Mikuláš Huba

Kapitoly z environmentálnej politiky - XX. diel

Keď sme pred viac ako štvrťstoročím vydali prvé číslo Kapitol z environmentálnej politiky, ani sa nám nesnívalo, že sa raz dožijeme čísla dvadsiateho. A predsa sa stalo.
Ešte pred tým, ako sa pustíte do listovania tohto jubilejného čísla Kapitol z environmentálnej politiky, by sme sa chceli poďakovať všetkým, ktorí a ktoré akokoľvek prispeli k tomu, že táto edícia kedysi v polovici 90-tych rokov minulého storočia vznikla a dožila sa až dnešných dní.
Celú publikáciu nájdete v priloženom pdf-súbore http://ochranari.sk/sites/default/files/clanok/kapitoly_ep_xx.pdf

Národný park Podunajsko - slovensko-rakúske pracovné stretnutie

13. apríla 2022, 35 rokov po tom, ako bratislavskí ochranári odovzdali na vtedajšom Úrade vlády SSR podrobný návrh na vyhlásenie Národného parku Podunajsko (na ktorý dosiaľ nedostali žiadnu odpoveď!!!), sa zainteresovaní a zainteresované stretli, aby sa oboznámili s najnovšími vedeckými poznatkami o dunajskej prírode, opatreniami, ktoré sa uskutočňujú v prospech jej ochrany i aktivitami či zámermi, ktoré ju ohrozujú. Perspektívy spoločnej veľkoplošnej ochrany Dunaja, Moravy a priľahlej krajiny boli predmetom pracovného stretnutia slovenských environmentalistov, aktivistov a aktivistiek, zástupcov vedeckej komunity, štátnej správy, samosprávy a odborných organizácií s pracovníčkami Správy Národného parku Donau-Auen z Rakúska. Podujatie zorganizovala bratislavská Mestská časť Devín spolu so Slovenským ochranárskym snemom a konalo sa v priestoroch miestneho úradu v Devíne.

Výzva S-O-S na odmietnutie návrhu novej stavebnej legislatívy

16. 3. 2022 sme zaslali poslancom a poslankyniam NR SR (ktorí/-é podporili reformu národných parkov) túto výzvu k návrhu nového stavebného zákona:

Vážená pani poslankyňa / pán poslanec,
dovoľte, aby sme sa Vám dodatočne poďakovali za Vašu podporu návrhu na reformu národných parkov, o ktorú sme Vás žiadali v jeseni minulého roku.
Dnes sa na Vás obraciame s ďalšou žiadosťou: aby ste nepodporili navrhovanú novú stavebnú legislatívu, ktorú budete v najbližšom čase prerokovávať v 2. čítaní. Oceňujeme, že viaceré/-í z Vás sa snažia navrhované zákony vylepšiť, ale spolu s expertnou mimovládnou organizáciou VIA IURIS a ďalšími sme presvedčení a presvedčené, že parciálne vylepšenia nestačia na zmenu celkovej filozofie týchto zákonov, a preto Vás žiadame, aby ste návrh novej stavebnej legislatívy nepodporili a vrátili ho predkladateľovi na prepracovanie.
Krátke zdôvodnenie a zoznam signatárov a signatárok nájdete v prílohe.
S pozdravom,
členovia a členky Slovenského ochranárskeho snemu

Bratislava, 16. 3. 2022

Čítajte viac

Ochrana Dunaja? Výročie nečinnosti...

Začiatkom februára 1987 doručili ochranári na Úrad vlády Návrh na vyhlásenie Národného parku Podunajsko, vypracovaný podľa vtedy platnej metodiky, neskôr rozšírený na Trilaterálny národný park medzi Viedňou a Budapešťou. Na živej reťazi na podporu tohto návrhu sa vo februári 1990 stretlo okolo 60 000 ľudí, ktorí vytvorili živú reťaz medzi Hainburgom a Gabčíkovom.

Aká je situácia dnes, teda o 35 rokov neskôr? Slovensko je jediný štát v regióne, ktorý dosiaľ na Dunaji a jeho prítokoch nevyhlásil národný park...

Tip pod stromček: Rozhovory s Martinom Bútorom

V týchto dňoch vyšla v Slovarte kniha rozhovorov Jána Štrassera s Martinom Bútorom s názvom Rozhovory o časoch, ktoré sme žili a žijeme. Myslím si, že by mohla zaujať každého, kto sa zaujíma o uplynulých sedem desaťročí politického, spoločenského, kultúrneho a environmentálneho vývoja na Slovensku i v zahraničí cez prizmu ich pozorného svedka, zasväteného komentátora a v nejednom prípade aj dôležitého aktéra.

O Martinovi Bútorovi toho verejnosť vie pomerne veľa, veď bol jedným z kľúčových aktérov Nežnej revolúcie, poradcom prezidentov Václava Havla i Andreja Kisku, naším úspešným veľvyslancom v USA, prezidentským kandidátom či zakladateľom a neskôr čestným prezidentom Inštitútu pre verejné otázky (IVO).

Pocta a poďakovanie Lacovi Mikovi

Dnes sa lúči so svojou funkciou šéfa Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku doc. Ladislav Miko.

Jeho profesionálna kariéra je veľmi bohatá a nechýbajú v nej kľúčové posty: od funkcie ministra životného prostredia ČR v úradníckej vláde až po viaceré top pozície v Európskej komisii. Popri tom nikdy neprestal byť špičkovým vedcom vo svojom odbore pôdnej ekológie, za čo si okrem iného vyslúžil post hosťujúceho profesora na Univerzite v Antverpách. Jeho medzinárodnej prestíži vždy pomáhala aj skutočnosť, že ovláda sedem jazykov.

Žiadame zelenú daňovú reformu

V týchto dňoch minister financií Igor Matovič predstavil návrh daňovej reformy. Sľuby vlády z jej programového vyhlásenia v tomto návrhu v dostatočnej miere nenachádzame. Nezaregistrovali sme ani zmienku o zdaňovaní negatívnych externalít, zvyšovaní environmentálnych daní, daňovo-odvodovej podpore pro-environmentálneho správania ani zmienku o zelenej, fiškálne neutrálnej daňovej reforme. A už vôbec nie prísľub, že takáto všestranne výhodná reforma zo sféry win-win stratégií bude stáť v centre celého reformného úsilia. A pritom zelená daňová reforma sa spomína nielen v programovom vyhlásení našej vlády, ale už desiatky rokov aj vo svete...

Zmena vzťahu k planéte je nevyhnutná – a nemusí to bolieť

32 rokov po Nežnej a 17 rokov po veternej smršti v Tatrách

Pred 32 rokmi sme čelili nepriateľom slobody a demokracie. Tí sú tu, žiaľ, stále. Ale medzičasom pribudla hrozba ešte fatálnejšia. Volá sa rozhnevaná planéta (ktorú sme bezohľadne zneuctili). Poznámku pápeža, že príroda nikdy neodpúšťa, sme blahosklonne pustili jedným uchom dnu a druhým von. A pritom to bolo asi najdôležitejšie posolstvo, ktoré nám tu počas svojej návštevy zanechal.

Keď sa ma novinári pýtajú, čo je potrebné zmeniť v našom vzťahu k planéte, moja reakcia býva stručná: všetko. Taká jednoduchá je odpoveď na najväčšiu výzvu, akej kedy ľudstvo čelilo! Ale v skutočnosti to jednoduché vôbec nebude, lebo väčšine ľudí sa nechce na svojom zabehnutom životnom štýle, spotrebných návykoch a pohodlnosti meniť nič.

Ako to videl Eugen Gindl

Eugen Gindl na úvod podujatia k 20. výročiu vzniku Sekcie pre ochranu ľudovej architektúry a jej zázemia (predchodkyne ZO 6 SZOPK - pozn. aut.) o. i. povedal:

„...Sekcia pre ochranu ľudovej architektúry a jej zázemia vznikla na pôde bratislavského ochranárstva ako spontánne spoločenstvo ľudí bez zaprisahávajúcich a nabubrených deklarácií, či formálnych stanov, v tichom presvedčení, že demokracia prírody je inšpirujúca a (čiastočne) prenosná aj na spoločnosť.

Členov sekcie zjednocoval zelený, vtedy v našich končinách ešte nezideologizovaný, ekologický étos, intímne obcovanie s prírodou, s materiálnymi hodnotami minulosti. Hľadali priestor, v ktorom by si dokázali vyhojiť neustále zraňovanú občiansku dôstojnosť, ktorá je hlavnou prísadou občianskeho sebavedomia.

Stránky