Archív +25: Vyhlásenie MVO a aktivistov k 20. výročiu prvého stretnutia Fóra ochrancov a tvorcov životného prostredia na Slovensku

Práve pred 20. rokmi, 8. decembra 1989, sa v aule SVŠT (teraz Slovenská technická univerzita) v Bratislave stretlo okolo 150 účastníkov prvého stretnutia nového profesijného fóra s názvom Fórum ochrancov a tvorcov životného prostredia na Slovensku (ďalej len fórum). Účastníci tohto fóra, podobne ako niektorých ďalších profesijných fór, ktoré v tom čase u nás spontánne vznikali, boli občania – odborníci, či už profesionálne alebo dobrovoľne angažovaní vo sfére ochrany a tvorby životného prostredia. V ten deň sa vytvoril zárodok toho, čo v určitých obmenách pretrváva dodnes pod skráteným názvom EKOFÓRUM.

Účastníci prvého fóra sa jednoznačne zhodli na potrebe vzniku nadrezortného ústredného orgánu štátnej správy pre životné prostredie, vybaveného právom veta v prípade, ak by  jednotlivé vládne politiky či rozhodnutia evidentne poškodzovali, alebo ohrozovali životné prostredie. Táto požiadavka vyplývala z toho, že na rozdiel od väčšiny krajín sveta, Československo ani národné republiky v tom čase nemali riadenie životného prostredia sústredené pod jednou strechou, ale chaoticky rozptýlené v rôznych rezortoch a z veľkej časti úplne nepokryté. Nadrezortný charakter a zvýšené právomoci novonavrhovaného orgánu súviseli jednak s prierezovým charakterom problematiky, ale tiež s vtedajším katastrofálnym stavom nášho životného prostredia, kedy ďalšie jeho zhoršovanie bolo neprípustné, na čom sa zhodovala drvivá väčšina obyvateľov vtedajšieho Československa.

Fórum tento svoj návrh rozšírilo aj o požiadavku procesného charakteru, aby sa podoba nového ústredného orgánu pre životné prostredie nepripravovala kabinetne, ale na základe diskusie s odbornou i širokou verejnosťou.

Fórum navrhlo zohľadniť nasledujúce okruhy činností a funkcie navrhovaného  environmentálneho orgánu:

1. Musí ísť o nadrezortný, ústredný orgán štátnej správy pre životné prostredie.
2. Musí zabezpečovať koncepčnú, riadiacu, kontrolnú, legislatívnu, koordinačnú a normotvornú funkciu.
3. Svojou kompetentnou činnosťou musí pokrývať komplexne všetky zložky životného prostredia (ŽP).
4. V záujme účinného zabezpečenia výkonu starostlivosti o ŽP je treba vytvoriť regionálne úrady ŽP, ktoré budú vykonávať svoju činnosť nezávisle od miestnych a rezortných vplyvov.
5. Musia sa eliminovať všetky zbytočné brzdiace medzičlánky, ktoré by mohli brániť výkonu štátnej správy nového ústredného orgánu ŽP.
6. Mimoriadnu pozornosť je treba venovať personálnemu obsadeniu funkcií na všetkých stupňoch formou konkurzného konania.
7. So vznikom nového orgánu je treba doriešiť väzby na príslušné federálne a národné orgány, vrátane národných výborov na všetkých stupňoch.

Fórum sa obrátilo na predsedov vlád ČSSR a SSR s požiadavkou, aby sa bezodkladne zaoberali vyššie uvedenými návrhmi a tiež, aby iniciovali vznik rady expertov i zástupcov verejnosti na vypracovanie návrhu zákona o ústrednom orgáne štátnej správy pre ŽP, ako aj zákona o životnom prostredí. Pri tejto aktivite ponúklo fórum svoju aktívnu účasť a spoluprácu.

Na záver účastníci fóra navrhli obsadiť príslušné funkcie podpredsedov vlády pre životné prostredie: vo federálnej vláde Josefom Vavouškom a v slovenskej vláde Mikulášom Hubom.

I. Fórum ochrancov a tvorcov životného prostredia na Slovensku si zvolilo koordinačný výbor, poverený rokovať v jeho mene v čase medzi stretnutiami fóra v zložení:

RNDr. Gabriela Kaliská, prom. biol. Pavel Šremer a ing. arch. Milan Schwarz.

V priebehu nasledujúceho roka sa fórum stretlo ďalších osemkrát a zaujalo stanoviská ku konkrétnym environmentálnym kauzám.

Čo sa s požiadavkami, s ktorými sa na najvyšších štátnych predstaviteľov obrátili účastníci reprezentatívneho Fóra ochrancov a tvorcov životného prostredia na Slovensku 8. decembra 1989, stalo v priebehu nasledujúcich 20 rokov?

-       Ústredný orgán štátnej správy pre životné prostredie (MŽP SR) vznikol, ale nemá nadrezortné postavenie. Niekedy, najmä vo vzťahu k hospodárskym rezortom, sa skôr zdá, že má postavenie „podrezortné“. Kauzami, škandálmi, prejavmi nekompetentnosti a nežiaducimi personálnymi výmenami,  najmä v priebehu ostatných troch rokov, jeho autorita naďalej klesá.

-           Požadované funkcie zabezpečuje MŽP SR len s problémami, čo však nie je dôvodom na jeho zrušenie, ale naopak, na jeho navrátenie do funkčného stavu.

-                Jednoznačne možno konštatovať, že svojimi kompetenciami nepokrýva ani zďaleka celú problematiku životného prostredia, preto by sa malo v súčasnej podobe správnejšie nazývať ministerstvom časti životného prostredia.

-                Regionálne úrady, v podobe okresných a obvodných úradov životného prostredia, najmä zásluhou kampane fóra, Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny a Strany zelených vznikli a od 1.1.1991 aj začali fungovať, ale od začiatku boli všemožne diskriminované, takže vo väčšine svojich pôsobísk skôr živorili, ako plnoprávne existovali a fungovali. Napriek tomu urobili  veľa užitočného, až kým neboli počas 3. vlády Vladimíra Mečiara zrušené (dnešné úrady ŽP sú len karikatúrou ambiciózneho projektu z 1. polovice 90. rokov minulého storočia).

-                Brzdiace, ba priam parazitujúce medzičlánky a články na organizme MŽP sa nielenže neeliminovali, ale sa skôr „úspešne“ rozrástli.

-                Personálne obsadenie vedúcich postov v štruktúre MŽP zažilo lepšie i slabšie chvíle, ale nikdy sa tieto posty neprideľovali natoľko na základe straníckych, kamarátskych a podobných kritérií, ako v nedávnom období, kedy MŽP patrilo do sféry vplyvu Slovenskej národnej strany.

-                Väzby na ostatné štátne a samosprávne orgány najlepšie dokumentuje situácia vo sfére národných parkov, ktoré kompetenčne - z titulu ochrany prírody - spadajú pod štátnu ochranu prírody a teda pod MŽP, v skutočnosti v nich má však hlavné slovo hospodársky rezort, neštátni vlastníci lesov, obce a mestá, developeri a investori.

Prísľubom väčšej otvorenosti a transparentnejšieho rozhodovania v rezorte bolo podpísanie dohody o spolupráci medzi ním a EKOFÓROM 6. 12. 1998. Za pôsobenia súčasnej vlády MŽP túto dohodu jednostranne vypovedalo.

Čo sa týka navrhovaných mien na najvyšších postoch, Josef Vavroušek sa na čelo federálneho ústredného orgánu (výboru) pre životné prostredie napokon dostal, ale s viac ako polročným oneskorením, a nie v pozícii podpredsedu vlády, ale len ministra. Podľa nášho názoru to malo ďalekosiahle následky nielen na pozíciu a podobu environmentálnej politiky u nás, ale aj na podobu celej ekonomickej a spoločenskej reformy, v tom čase už diktovanej skupinou ekonómov a politikov okolo Václava Klausa.

Kým na českej strane takmer všetci ponovembroví ministri životné prostredia pochádzali z ochranárskych kruhov, pričom  niektorí dokonca z radikálnych ochranárskych kruhov (napr. bývalí ministri Dejmal a Kužvart), na Slovensku je niečo podobné dosiaľ nemysliteľné.

Záverom tohto vyhlásenia sme nútení konštatovať, že napriek všetkému pozitívnemu, čo sa v oblasti starostlivosti o životné prostredia od 8. 12. 1989 uskutočnilo, dôvody na nespokojnosť sú väčšie, ako dôvody byť spokojní. A v posledných troch rokoch platí toto konštatovanie dvojnásobne.

Naše vyhlásenie nech je výzvou na zásadnú zmenu k lepšiemu.

8. decembra 2009

      Juraj Rizman (Greenpeace Slovensko), Mikuláš Huba (Spoločnosť pre trvalo udržateľný život v SR),  Miroslav Demko (SOS/BirdLife Slovensko), Rudolf Pado (Občianske združenie Tatry), Daniel Lešinský (CEPTA – Centrum pre trvaloudržateľné alternatívy, Zvolen), Štefan Szabó (SOSNA), Martin Ceľúch (Spoločnosť pre ochranu netopierov na Slovensku), Katarína Bartovicová (WISE Slovensko), Juraj Hipš (Centrum environmentálnej a etickej výchovy Živica), Pavol Široký (Za Matku Zem),  Ľubica Lacinová, Ľubica Trubíniová (STUŽ/SR), Milan Barlog, Dušan Bevilaqua (STUŽ/SR), Eduard Chmelár, Soňa Párnická, Matej Vagač