Výzva novozvoleným županom a županke

Vážený pán predseda, vážená pani predsedníčka,

v prvom rade nám dovoľte zablahoželať Vám k zvoleniu do funkcie a popriať Vám samé dobré rozhodnutia v prospech zlepšenia kvality života občanov a návštevníkov Vášho kraja, vrátane zabezpečenia starostlivosti o prírodu a životné prostredie v tých sférach, ktoré sú vo Vašej pôsobnosti.

Dovoľujeme si Vám dať do pozornosti naše dlhodobé snahy o zvýšenie účinnosti environmentálnej výchovy, vzdelávania a osvety (ďalej EVVO), o zakladanie a rozvoj zariadení zameraných na kvalitnú environmentálnu výchovu, vzdelávanie a osvetu v jednotlivých krajoch na území Slovenskej republiky.

Napriek tomu, že EVVO sa na Slovensku realizuje v rôznych podobách už niekoľko desaťročí, naša každodenná skúsenosť i rôzne analýzy a štúdie, uskutočnené najmä v prvej dekáde 21. storočia, sa zhodujú na tom, že environmentálne povedomie občanov SR je nízke a je priamo úmerné nedostatočnému záujmu a podpore zo strany príslušných orgánov verejnej správy a stagnujúcej, ba upadajúcej úrovni infraštruktúry EVVO (centrá environmentálnej výchovy a i.). (Pre viac info pozri napr. Príloha 1.)

Táto neudržateľná a celospoločensky nebezpečná situácia si žiada intenzívnejší a systematickejší prístup k (re)definícii cieľov a obsahu EVVO a k zabezpečeniu fungovania komplexnej a funkčnej siete environmentálno-vzdelávacích centier v krajoch/regiónoch. Je to aj v intenciách úloh a povinností krajov/regiónov, vyplývajúcich z ich vnútroštátnych a medzinárodných záväzkov pre túto oblasť.

Prakticky sme už v tejto veci začali spolupracovať s vedeniami dvoch samosprávnych krajov: bratislavského a trenčianskeho. Konkrétne ide o prípravu krajských koncepcií EVVO, vychádzajúc pritom zo skúseností našich priateľov z Českej republiky, kde sú v tejto oblasti oveľa ďalej. Jestvuje tam (na základe koncepčných a cieľavedomých rozhodnutí) vybudovaná a prevádzkovaná sieť ekocentier a na úrovni každého kraja majú zriadený aj funkčný finančný nástroj na podporu aktivít EVVO.

Za hlavný cieľ environmentálnej výchovy, vzdelávania a osvety považujeme rozvoj vedomostí, zručností a kompetencií obyvateľov a návštevníkov regiónu, potrebných pre environmentálne zodpovedné správanie. To znamená také správanie, ktoré je v danej situácii a daných možnostiach čo najpriaznivejšie pre súčasný i budúci stav životného prostredia a udržateľnejšiu budúcnosť. Environmentálne zodpovedné správanie chápeme ako zodpovedné osobné, občianske a profesijné konanie, týkajúce sa zaobchádzania s prírodou a prírodnými zdrojmi, šetrné a ohľaduplné spotrebiteľské správanie a aktívne ovplyvňovanie svojho okolia s využitím demokratických procesov a právnych prostriedkov. EVVO k takému správaniu ľudí pripravuje a motivuje, samotné správanie je vecou slobodného rozhodnutia jednotlivca.

Čo je však nepochybné, je skutočnosť, že bez environmentálnej gramotnosti a pozitívneho vzťahu k prírode, krajine a okolitému prostrediu vo všeobecnosti nemožno hovoriť o udržateľnej budúcnosti, o vzdelaných, kultúrnych a empatických občanoch ani o pozitívnom vlastenectve a lokálpatriotizme.

Nevyhnutnosť oveľa väčšej angažovanosti a inovatívnych prístupov v tejto oblasti vyplýva z viacerých zásadných dôvodov:

• z potreby zadefinovania priorít environmentálnej výchovy a vzdelávania na úrovni štátu, krajov aj obcí,

• z nutnosti reagovať na nové témy, výzvy a prioritné oblasti environmentálnej politiky v súlade s modernými trendmi a prioritami v EÚ,

• z potreby rozšírenia záberu adresátov vzdelávania a výchovy a zvýšenia kvalita produktov, ktoré sú dnes absolútne nedostatočné: nevyhnutné je adresnejšie cielenie aktivít a zvýšenie dôrazu na neformálne aktivity a prístup verejnosti k informáciám,

• z potreby lepšej koordinácie environmentálno-vzdelávacích aktivít na úrovni regiónov, predovšetkým prostredníctvom lepšej spolupráce zainteresovaných subjektov, a to nielen v rámci rezortu životného prostredia,

• z potreby využitia inovatívnych komunikačných nástrojov a kanálov v rámci EVVO i smerom navonok, predovšetkým v neformálnej časti EVVO,

• z možnosti využitia nových možností financovania osvetových i vzdelávacích aktivít, ktoré sa vynárajú s novým rozpočtovým obdobím EÚ.

Samosprávne kraje na Slovensku majú, ako je Vám iste známe, relevantné kompetencie, vyplývajúce najmä z pozície zriaďovateľov stredných škôl.

Okrem toho však môžu zriaďovať aj svoje vlastné výchovno-vzdelávacie inštitúcie (napríklad ekocentrá vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti).

Na podporu EVVO môžu taktiež zriadiť grantový/dotačný program, otvorený v zásade ktorémukoľvek oprávnenému žiadateľovi, pôsobiacemu na území kraja. Trenčiansky samosprávny kraj tak už urobil. Bolo by v záujme veci, keby sa tým nechali inšpirovať aj ostatné samosprávne kraje na Slovensku.  

Samosprávne kraje v SR taktiež môžu iniciatívne využiť pozitívne skúsenosti z Českej republiky, kde podľa zákona č. 123/1998 Zb. o práve na informácie o životnom prostredí samosprávny kraj plní o. i. úlohy uvedené v Prílohe 2.

Vážený pán predseda,

ak by Vás tento náš podnet zaujal, veľmi radi sa s Vami osobne stretneme a podrobnejšie rozoberieme možnosti spolupráce v tejto oblasti. Zároveň Vás chceme požiadať, aby ste o tomto liste informovali aj novozvolených poslancov a poslankyne Vášho krajského zastupiteľstva.

S úctou a pozdravom,

za S-O-S prof. RNDr. Mária Kozová, CSc.                    

za SEVO Špirála Mgr. Richard Medal

Bratislava – Trenčín, 14. 11. 2017

Príloha 1

Naše prostredie je zrkadlom úrovne environmentálnej výchovy a vzdelávania

Hrozí nám environmentálna negramotnosť?

„Ústavnou väčšinou“ prijal Slovenský ochranársky snem (S-O-S) Stanovisko k súčasnému stavu environmentálnej výchovy, vzdelávania a osvety (EVVO) na Slovensku. Následne sa otvoreným listom obrátil na šéfov príslušných rezortov: školstva, životného prostredia a kultúry. Okrem kritickej analýzy stavu a vývoja v tejto oblasti predstavil i celý rad návrhov a odporúčaní, ako situáciu zlepšiť.

Stalo sa tak v rámci diskusie k návrhom dvoch strategických dokumentov: Učiace sa Slovensko a nová Stratégia environmentálnej politiky. Na vypracovaní stanoviska sa podieľali poprední odborníci a odborníčky. Kontaktnou osobou je profesorka Mária Kozová, jedna z priekopníčok environmentálneho vzdelávania a výchovy na našich vysokých školách. Autori stanoviska sa v mnohom nechali inšpirovať aj podnetmi od Špirály – siete environmentálno-výchovných organizácií. Autori a signatári stanoviska S-O-S vychádzajú z premisy, že účinné vzdelávanie, výchova a osveta detí i dospelých vo vzťahu k ochrane prírody a životného prostredia patria k najdôležitejším výzvam, ktorým v súčasnosti čelíme. Slovensko v tejto oblasti stále viac zaostáva za väčšinou rozvinutých krajín a upadá i v porovnaní so stavom, ktorý sme tu mali ešte začiatkom storočia.

V čom vidia hlavné dôvody nízkeho environmentálneho (po)vedomia u nás? Dosiaľ sa táto problematika zúžene a pomýlene chápala len ako záležitosť rezortu životného prostredia. V politikách i v praxi jej tak chýba skutočne nadrezortné postavenie. Koncepciu EVVO by preto mala urýchlene schváliť vláda ako prierezový dokument s celoštátnou pôsobnosťou. Na nevyhovujúcej úrovni je aj spolupráca medzi organizáciami, pôsobiacimi vo sfére EVVO. Pretrváva obmedzené a z kontextu vytrhnuté chápanie environmentálnej výchovy a vzdelávania na školách všetkých stupňov. Dôraz sa kladie len na prírodovedné predmety. Environmentálna výchova by sa však mala uplatňovať aj v predmetoch, ako je prvouka, občianska či etická výchova a ďalšie, s dôrazom na prierezové témy, cvičenia, úlohy či zadania a na prácu s deťmi v teréne. Chýba tu fungujúci systém permanentného vzdelávania a adekvátneho ohodnotenia učiteľov a lektorov, ale aj systémové opatrenia, ktoré by motivovali školy na všetkých stupňoch stať sa „zelenými“ či „udržateľnými“. Nemalo by sa však zabúdať ani na predškolské zariadenia. Na Slovensku tiež citeľne chýba systém štátnej podpory environmentálnej výchovy a osvety, realizovanej pre školy i širšiu verejnosť prostredníctvom mimovládok či iných odborných inštitúcií, ako aj väčšia podpora komunitných programov, napr. formou Koncepcie podpory Miestnej agendy 21, ktorá by pomohla uplatneniu EVVO na miestnej a regionálnej úrovni a zvýšila environmentálnu gramotnosť samospráv, ako aj ostatných aktérov v regiónoch.

Spomedzi ďalších deficitov v tejto sfére sa žiada spomenúť aspoň podceňovanie takých dôležitých oblastí, ako je téma adaptácie na klimatické zmeny, výchova k sebestačnosti a svojpomoci, či k vedomej/uvedomelej/dobrovoľnej skromnosti, rozvíjanie schopnosti kritického myslenia a myslenia v súvislostiach, výchova k občianskemu aktivizmu, schopnosť argumentácie a obhajoby vlastného názoru, výchova k tolerancii a rešpektu k názorom iných. Nedostatočne sa využíva potenciál zdieľania nápadov, úspešných projektov, programov, inšpirácií, príkladov dobrej praxe. Pôda odborných eko-výchovných organizácií je veľmi priaznivá na eko-pedagogické inovácie. Je preto nešťastné, krátkozraké a nezodpovedné tento potenciál prehliadať a nevyužívať.

V stanovisku S-O-S sa nachádza ku každému z týchto problémov či deficitov niekoľko návrhov a odporúčaní ako situáciu zlepšiť, či príkladov úspešných realizácií zo zahraničia – a občas aj zo Slovenska (viac na www.ochranari.sk).

Ako sa uvádza v tlačovej správe, ktorú pred pár dňami vydal Slovenský ochranársky snem, napriek tomu, že prírodných zdrojov a krás nenávratne ubúda a akútnosť environmentálnych problémov a hrozieb narastá, náš štát venuje problematike vzdelávania, výchovy a osvety v tejto oblasti stále menšiu pozornosť. Máme tu síce aj vynikajúce výnimky: od úspešného projektu Zelená škola, cez celosvetové úspechy v súťaži Mladí reportéri pre životné prostredie, Vzdelávacie centrum v Zaježovej, Sieť environmentálno-výchovných mimovládnych organizácií Špirála, časopis Ďalekohľad, portál Čierna labuť, Sokratov inštitút až po jednotlivé školy s nadšenými učiteľmi a učiteľkami, ktorí a ktoré sa – napriek nepriaznivým podmienkam – občas nájdu na všetkých typoch a stupňoch škôl. Ľudí, ktorí túto vynikajúcu a neoceniteľnú prácu pre našu spoločnú budúcnosť robia, by sme mali nosiť na rukách. V porovnaní s celosvetovým trendom a reálnou potrebou sú to však všetko „výnimky potvrdzujúce pravidlo“ a ich protagonisti dlhodobo „plávajú proti prúdu“. Nemusíme sa navzájom presviedčať o tom, že takéto plávanie je nesmierne vyčerpávajúce a je otázkou času, dokedy to títo obetaví „plavci“ a „plavkyne“ bez pomoci vydržia. Viacerí odborníci, aktivisti i niektorí verejní činitelia poukazujú na vyššie uvedenú alarmujúcu skutočnosť už dlhodobo. Ich snaha však na Slovensku pripomína hlas volajúceho na púšti.

Signatári stanoviska vyjadrujú v závere listu, ktorým sa obrátili na trojicu ministrov, nádej, že ich návrhy a odporúčania adresáti využijú pri zlepšení práce nimi riadených rezortov vo sfére, ktorá patrí medzi kľúčové. Ak vychádzame z celosvetovo uznávanej axiómy, že zachovanie biosféry Zeme v celej jej komplexnosti a rôznorodosti, udržateľné využívanie prírodných zdrojov a šetrný vzťah k nášmu prostrediu sú podmienkou kvality života, ba i samotnej existencie nás a budúcich generácií, potom vzdelávanie, výchova a osveta, reflektujúce a prehlbujúce toto poznanie, musia byť logicky prioritou nielen celého výchovno-vzdelávacieho systému, ale celej spoločnosti.

Mikuláš Huba a Richard Medal (environmentalisti a členovia Slovenského ochranárskeho snemu)

Vyšlo v SME on-line, 6. 6. 2017

Príloha 2

Samosprávny kraj v Českej republike podľa zákona č. 123/1998 Sb. o právu na informace o životním prostředí:

• Je povinný podporovať environmentálne vzdelávanie, výchovu a osvetu vychádzajúce z princípov udržateľného rozvoja, zabezpečované prostredníctvom štátnych aj neštátnych organizácií (§ 13 ods. 2).
• Spracováva, koordinuje a aktualizuje krajské koncepcie environmentálneho vzdelávania, výchovy a osvety, vychádzajúce zo Štátneho programu environmentálneho vzdelávania, výchovy a osvety v ČR a podporuje rozvoj environmentálneho poradenstva (§ 13 ods. 5).
• Umožňuje obciam v samostatnej pôsobnosti podieľať sa na realizácii krajských koncepcií EVVO a vytvárať v tejto oblasti vlastné programy (§ 13 ods. 6).
• Môže na podporu EVVO zriaďovať osobitné fondy (§ 13 ods. 7).
• V spolupráci s Ministerstvom školstva, mládeže a telovýchovy ČR a ďalšími ústrednými orgánmi podporuje osvetu, výchovu a vzdelávanie verejnosti v oblasti ochrany životného prostredia s osobitným zameraním na výchovu detí a mládeže a spolupracuje s ostatnými správnymi orgánmi v tejto oblasti.