Výzva na záchranu štátnej ochrany prírody a na podporu tých jej zamestnancov, ktorí si to zaslúžia

Mgr. Andrej Kovarik, zamestnanec Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky (ŠOP SR), vyzval na odstúpenie generálneho riaditeľa ŠOP SR. Vo svojom otvorenom liste poukazuje na vážne problémy v štátnej ochrane prírody, jej smerovaní, inštitucionálnom zabezpečení a materiálno-technickom vybavení. Keď sa pozrieme po okolitých krajinách ‒ Rakúsku, Poľsku, Česku a Maďarsku, musíme konštatovať veľký rozdiel medzi úrovňou ochrany prírody u nich a na Slovensku (pozri Príloha 1). Bez snahy idealizovať situáciu u našich najbližších susedov musíme s poľutovaním konštatovať, že tam si viac ako u nás kompetentní uvedomujú, že ochrana prírody je veľmi dôležitá ako základný fundament existencie života na Zemi, ale aj ako predpoklad rozvoja regiónov. Bez zdravých a dobre fungujúcich ekosystémov nie je možné ani udržanie kvality nášho života.

Obyvatelia Slovenska stále ešte stotožňujú svoju identitu najmä s jedinečnou slovenskou prírodou. Aj preto ochrana prírody musí ísť ruka v ruke s citlivým rozvojom, vrátane udržateľného cestovného ruchu, ktorý vytvára zmysluplné a diverzifikované pracovné príležitosti pre ľudí aj v iných, ako iba vo výrobných a logistických sektoroch. Bez dôslednej ochrany prírody a krajiny nebude v budúcnosti možné poskytovať obyvateľom a návštevníkom autentické zážitky z kontaktu s nenarušenou prírodou a krajinou. A bez výchovy a vzdelávania k láske k prírode a poznávaniu zmyslu jej ochrany ostanú ľudia necitliví, nevzdelaní a nekultúrni, čo bude Slovensko vyraďovať zo spoločenstva civilizovaných krajín.

Hlas za odvolanie topmanažéra ŠOP SR nie je žiadnym zlomyseľným osobným útokom, len apelom na nevyhnutnú personálnu zmenu vedúceho pracovníka spoluzodpovedného za stav štátnej ochrany prírody na Slovensku. Návrh na odvolanie riaditeľa teda nechápeme ako prejav osobnej antipatie či nevraživosti, ale ako protest proti spôsobu riadenia a fungovania organizácie, ktorý pripomína časy spred novembra 1989, vrátane pohŕdania zdravým rozumom, profesionálnym prístupom či stavovskou cťou.

Generálny riaditeľ ŠOP SR očividne robí chybu , keď karhá svojho zamestnanca za pravdivý a otvorený popis niektorých javov v ním riadenej organizácii namiesto toho, aby bol rád, že takýchto zamestnancov má, aby sa ich zastával a aby spoločne s nimi hľadal optimálne riešenia. Autor otvoreného listu poukázal na vážne morálne, odborné a manažérske pochybenia pri riadení štátnej ochrany prírody na Slovensku. Takéto „riadenie“ vyhovuje zákulisným mocenským silám, ktoré poťahujú nitkami a usmerňujú procesy v ochrane prírody (ale nielen tam) vo svoj prospech.

Je verejným tajomstvom, že ŠOP SR chýba rozvojová stratégia, ktorá by sa zamerala okrem podstatného zlepšovania súčasného neúnosného stavu aj na rozvoj. A to nielen rozvoj ústredia Štátnej ochrany prírody SR, ale aj jednotlivých správ národných parkov a chránených krajinných oblastí a sektoru ochrany prírody a krajiny ako celku. Táto celospoločensky mimoriadne dôležitá činnosť (pozri napr. autorita i obľuba strážcov národných parkov v USA) si vyžaduje okrem iného kvalitnú strešnú profesionálnu inštitúciu so zamestnancami a zamestnankyňami disponujúcimi nielen odbornými znalosťami, ale aj odhodlaním, obetavosťou, odvahou, citlivosťou, morálnym kreditom i stavovskou cťou, spôsobilými rozhodovať kompetentne a operatívne, ale zároveň i nadčasovo a s nadhľadom. Veľmi závažné je upozornenie na častú požiadavku úpravy stanovísk zo strany nadriadených orgánov v prípade, keď odborné stanoviská štátnych ochrancov prírody obhajujú prírodu a nevychádzajú v ústrety silným a vplyvným záujmovým skupinám. To už protirečí aj elementárnym zásadám fungovania demokratického štátu. Vyvstáva teda otázka, komu v tejto sfére slúžia politici a ich nominanti? Svojim voličom, alebo oligarchom, mafiánskym „podnikateľom“, „miestnym vládcom“, prípadne ich pomocníkom v podobe skorumpovaných úradníkov?

Andrej Kovarik vo svojom otvorenom liste spomína aj viaceré konkrétne prípady zlyhania ŠOP SR v posledných rokoch, ako aj stále väčšie deficity vo sfére environmentálnej výchovy a vzdelávania, čo je aktivita, bez ktorej ochrana prírody z dlhodobého hľadiska nemá šancu na úspech (pozri Príloha 1). Prípady, ktoré uvádza vo svojom otvorenom liste, poukazujú aj na širší problém neefektívneho prerozdeľovania verejných zdrojov. Zo štátneho rozpočtu a z eurofondov miznú peniaze nás všetkých (ba i ostatných daňových poplatníkov v EÚ) na financovanie rôznych pochybných projektov. Rezort a jeho inštitúcie nie sú momentálne schopné pripraviť kvalitné programové dokumenty, ale ani zabezpečiť transparentné schvaľovacie a kontrolné mechanizmy, zabezpečované morálne vyspelými a odborne zdatnými ľuďmi tak, aby peniaze nekončili tam, kde nie sú potrebné, a naopak tam, kde sú potrebné, sa nedostanú. Potom je len logické, že ani kvalitných ľudí vo svojich radoch nedokáže (či skôr nechce?) štát adekvátne finančne ohodnotiť a namiesto vďaky a uznania ich ešte šikanuje. Autor listu tiež spomína klientelistické praktiky v prijímaní zamestnancov, vrátane výberového konania na riaditeľa/riaditeľku Správy Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy, cez ktoré „zázračne“ prešla – v kruhoch ochrancov prírody úplne neznáma – uchádzačka a renomovaní, odborne zdatní dlhoroční profesionálni ochrancovia prírody z Podunajska akýmsi „riadením osudu“ neuspeli. Tento prípad však, žiaľ, nie je ojedinelý.

Otvorený list Andreja Kovarika naznačuje veľkú nespokojnosť aj mnohých ďalších zamestnancov a zamestnankýň Štátnej ochrany prírody SR, ako aj dobrovoľných ochranárov a ochranárok so žalostným stavom, aký v oblasti štátnej ochrany prírody na Slovensku dlhodobo pretrváva (minimálne od čias prvej vlády Roberta Fica, kedy počas panovania SNS nad rezortom životného prostredia prebehli v ŠOP SR bezprecedentné čistky) (pozri Príloha 2). Veľká väčšina z nich preto mlčí z pochopiteľného strachu z represálií, ale vnútorne sa stotožňuje s tvrdeniami obsiahnutými v otvorenom liste. Tieto poukazujú aj na nekalé praktiky čudesne fungujúcej politickej moci na Slovensku. Pritom samotná štátna ochrana prírody je udržiavaná trvalo finančne podvyživená a kompetenčne slabá, aby neohrozovala mocenské pozície a ekonomické záujmy vplyvných jednotlivcov a skupín v tomto štáte. To všetko je priamo či nepriamo obsiahnuté v otvorenom liste Andreja Kovarika, ktorý vyzýva nielen na odvolanie jedného z ohniviek tejto reťaze, ale aj k systémovej zmene v spravovaní celej štátnej ochrany prírody, rezortu životného prostredia, ba celého štátu.

Je to dvojnásobne aktuálne v čase, keď si pripomíname 30. výročie vydania kultovej ochranárskej publikácie Bratislava/nahlas, tvorcovia ktorej urobili niečo podobné, ako teraz Andrej Kovarik a o dva roky neskôr to spolu s drvivou väčšinou spoločnosti zopakovali na novembrových námestiach.

Ďakujeme, Andrej. Neboj sa, nie si sám!

17. 11. 2017

Signatári a signatárky:

prof. RNDr. Mikuláš Huba, CSc. (kontaktná osoba), Ing. Erik Baláž, Ing. Martina Barancová Paulíková, Sabina Barborjak-Galeková, Ing. Dušan Bevilaqua, PhD., Ing. Ladislav Bíro, Mgr. Zuzana Čaputová, Mgr. Michal Deraj, doc. RNDr. Tomáš Derka, PhD., Mgr. Ján Dobšovič, Mgr. Zuzana Dovalová, Mgr. art. Viera Dubačová, RNDr. Elena Fatulová, Ing. Karol Fröhlich, DrSc., doc. Ing. Fedor Gömöry, DrSc., Ing. František Guldan, RNDr. Ján Hanušin, CSc., Mgr. Juraj Hipš, Mgr. Martin Hojsík (nečlen S-O-S), Mgr. Zuzana Homolová, Mgr. Kristína Hudeková, Ing. Zuzana Hudeková, PhD., Mgr. Tomáš Hulík, Ing. Ľubica Kolková, Mgr. Eva Kováčechová, prof. RNDr. Mária Kozová, CSc., RNDr. Ľubica Krištofová, doc. Zuzana Kronerová, doc. RNDr. Ján Lacika, CSc., doc. RNDr. Ľubica Lacinová, DrSc., doc. MUDr. Branislav Líška, CSc., Mgr. Richard Medal, Ing. Klaudia Medalová, Juraj Melichár (nečlen S-O-S), MUDr. Juraj Mesík, Mgr. Vladimír Mokráň, prof. Juraj Nvota, MVDr. Samuel Pačenovský, Soňa Párnická, Daniel Pastirčák, Mgr. Tomáš Peciar, doc. Ing. arch. Henrich Pifko, PhD., Mgr. Vladimír Pirošík, Mgr. Andrej Popovič, Ing. arch. Ľudmila Priehodová, Ing. Koloman Prónay, Juraj Rizman, Mgr. Samuel Smetana, Ing. Drahomír D. Stano, RNDr. Eva Stanková, PhD., Ing. Štefan Szabó, PhD., RNDr. Silvia Szabóová, Mgr. RNDr. Ján Szöllös, CSc., RNDr. Jozef Šibík, PhD., RNDr. Jaromír Šíbl, PhD., Ing. Katarína Šimončičová, Mgr. Natália Šovkoplias, prom. biol. Pavel Šremer, Ing. arch. Lucia Štasselová, Eulalia Štefanová, Ing. Ľubica Trubíniová, doc. RNDr. Marcel Uhrin, PhD., Ing. Alexander Vágner, Mgr. Imrich Vozár, Mgr. Katarína Začková, Mgr. Marcel Zajac, Juraj Zamkovský

Príloha 1

1. K vzťahu environmentálnej výchovy, vzdelávania a osvety k ochrane prírody

V Česku pôsobí 120 environmentálnych vzdelávacích centier, štátnych, krajských, obecných i mimovládnych. V Maďarsku nedávno schválili projekt za viac ako štyri milióny eur na výstavbu v poradí už ôsmeho informačného a vzdelávacieho centra Národného parku Dunaj-Ipeľ v obci Dömös neďaleko slovenských hraníc. Bol to „dar od vlády“ k 20. výročiu založenia národného parku Duna-Ipoly. Len tak mimochodom, v roku 2018 si budeme pripomínať 20. výročie založenia Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy. Len na rozdiel od spomínaného susedného maďarského národného parku a Rakúšanov, ktorí minulý rok oslavovali 20. výročie založenia susedného národného parku Donau-Auen, na Slovensku nebude čo oslavovať. U nás sa rozhoduje úplne inak. Peniaze sa dohadzujú (rozhadzujú): napr. takmer milión eur tzv. Komplexnej záchrannej službe v Gabčíkove na údajnú pomoc strážcom prírody Štátnej ochrany prírody SR a pod. V susednom Maďarsku investujú koncepčne a premyslene (odhliadnuc od toho, že nejaké tie provízie jestvujú aj tam), aby aj cez ochranu prírody zvýšili kvalitu krajiny a povedomie jej obyvateľov. Napríklad Národný park Dunaj-Ipeľ má výmeru niečo vyše 60 000 hektárov a spravuje 6,7 % územia národného parku vo vlastníctve štátu.

2. K problematike výnimiek

Štátna ochrana prírody sa v očiach odbornej i laickej verejnosti dlhodobo kompromituje benevolentným prístupom k udeľovaniu výnimiek zo zákona o ochrane prírody a krajiny. Tieto výnimky následne umožňujú činnosti, ktoré sú v absolútnom rozpore so znením i duchom zákona.

3. K problematike klesajúcej autority ŠOP SR

Celý súbor faktorov, ktorý popisuje Mgr. Kovarik vo svojom otvorenom liste a o ktorých sa stručne zmieňujeme aj v tejto našej výzve, znižuje autoritu ŠOP SR v očiach iných subjektov i verejnosti, demoralizuje, demotivuje a zastrašuje pracovníkov a pracovníčky ŠOP SR a má fatálny negatívny dopad na stav a vývoj ochrany prírody a krajiny na Slovensku.

Príloha 2

Článok uverejnený 10. 5. 2007 na www.changenet.sk:

Kto sú hrdinovia týchto dní?

alebo

Necháme padnúť ochranu prírody na kolená?

Ktosi povedal, že len nenormálna doba potrebuje hrdinov. Ak dáme za pravdu autorovi tohto výroku, tak naša doba opäť začína byť nenormálna. A kto sú tí hrdinovia týchto dní? Z môjho pohľadu sú to najmä tí pracovníci štátnej ochrany prírody, ktorí sa vzbúrili voči svojmu vedeniu a tí pracovníci Slovenskej inšpekcie životného prostredia, ktorí sa zachovali nezávisle a rozhodli, že odstraňovanie dreva a devastáciu biotopov v tatranských Národných prírodných rezerváciách Tichá a Kôprová dolina je treba okamžite zastaviť. V čom spočíva ich hrdinstvo, veď si len plnia svoju povinnosť, ktorá im vyplýva z ústavy, zákona a podpísanej pracovnej náplne? V nenormálnej dobe je, žiaľ, hrdinstvom všetko, čo nie je nenormálne. A ešte väčším hrdinstvom je to, čo nenormálnosti vzdoruje.

Veci sa dostali tak ďaleko, že teraz sa už nemôžu skončiť obľúbeným slovenským kompromisom. Už sa nedá povedať, že pravda je niekde medzi dvoma krajnými názormi. Treba sa postaviť na jednu, alebo druhú stranu. V hre je veľa. Nielen tak trochu abstraktne znejúce pojmy, ako je elementárna spravodlivosť či vyšší princíp mravný, ale aj celkom konkrétna príroda a celkom konkrétni ľudia. V týchto dňoch sa rozhoduje nielen o pár sto kubíkoch dreva v málo navštevovaných tatranských dolinách, či o pár desiatkach zdanlivo nahraditeľných odborných pracovníkoch, ale o budúcnosti celého tatranského i ďalších národných parkov a chránených území na Slovensku. Rozhoduje sa aj o našich záväzkoch voči budúcim generáciám, Európe a svetu. Rozhoduje sa o tom, či sa biele nevyhlási za čierne a naopak. Rozhoduje sa aj o konkrétnych a v danej chvíli nenahraditeľných ľuďoch, ktorí práve v týchto dňoch dokazujú, že sú im nadosobné hodnoty bližšie nielen ako osobný prospech, ale aj ako vlastná bezpečnosť a zdravie. Nie je to žiadny akademický spor, ale spor o krehké hodnoty, ktoré sa po zničení zväčša nebudú dať obnoviť. Reč je ako o prírode, tak aj o jej statočných, obetavých a navyše odborne zdatných ochrancoch, proti ktorým momentálne stoja záujmy moci politickej i ekonomickej. Ak nechceme, aby príroda a jej ochrancovia prehrali, musíme ich tu a teraz účinne podporiť. A nemusíme to brať len ako prejav prirodzenej solidarity, či pomoci druhým. Povedané s Hemingwayom, tie zvony zvonia aj nám. Tak ako dnes ide o prírodu a ochranárov, zajtra môže ísť (a takmer určite aj pôjde) o niečo iné, pričom zajtra už môže byť neskoro. Zmeny z nenormálneho na normálne a z mŕtveho na živé sa robia vždy ťažšie, ako tie opačné.

Ďakujem Vám, chlapci a dievčatá, odborní pracovníci ŠOP, strážcovia, bývalí i niektorí súčasní riaditelia národných parkov a chránených krajinných oblastí, statoční „úradníci“ z odborov ochrany prírody, inšpektori... Viem, že to znie pateticky, ale som presvedčený, že pomáhate písať nové dejiny Slovenska. Slovenska, za ktoré sa nebudeme musieť hanbiť.

Rozhodnutie je v prvom rade v rukách každého a každej z Vás. Ja môžem len dúfať, že vydržíte. Držať Vám palce a v rámci možností pomáhať. Ešte nikdy som nebol na Vás taký hrdý, ako dnes.

Mikuláš Huba