Na správne fungovanie webovej stránky a analýzu návštevnosti používame súbory cookie. Konkrétne informácie o tom ako cookies používame, nájdete na tejto adrese.
Hovorili sme pravdu nahlas, taký je názov článku Jána Budaja, v ktorom spomína na udalosti ktoré, z jeho pohľadu, predchádzali 17. novembru 1989. Žiaľ, z celého jeho článku je možné plne súhlasiť ten s tým minulým časom v nadpise, lebo o pravdu v ňom, žiaľ, až tak nejde. Jeho príspevok je totiž kombináciou nepochybne pravdivých tvrdení s polopravdami a vyslovenými nepravdami. Vnímam ho ako konglomerát, navyše vykonštruovaný s nemalou dávkou účelovosti a perfídnosti.
25. novembra 1989 som mal možnosť vžiť sa do kože rockovej hviezdy a z nežnorevolučnej tribúny bratislavského Námestia SNP osloviť vari 50 000 poslucháčov a poslucháčok s príhovorom, ktorý sa v tej chvíli zdal byť niektorým ľuďom nenáležitý. Medzi tých ľudí patril aj Jano Budaj. Tá nenáležitosť tkvela najmä v tom, že som nehovoril len veci populárne a optimistické, ale aj varovné. Posúďte sami: