Neformálne spoločenstvo ochranárov a ochranárok
Tento text bol pôvodne uverejnený na stránke www.obycajniochranari.sk.
Ad: Ad: Hradné garáže
Začnem komplimentom: podľa môjho názoru a presvedčenia Marek Maďarič nie je najhorší ponovembrový minister kultúry. A budem pokračovať sebakritikou: vo svojom príspevku z 3.6. t.r. som informáciu o ministrovej odpovedi na moju interpeláciu naozaj veľmi zjednodušil, keď som necitoval všetky zásadné stanoviská, ktoré pamiatkari pôsobiaci v jeho rezorte na tému Hradné garáže údajne vydali. Aj keď neviem, či som tým pamiatkarom, ministerstvu a pánovi ministrovi neurobil vlastne službu: vydávať záväzná stanoviská, ktoré nik nerešpektuje, je ešte väčšie zúfalstvo, alebo nevydávať žiadne a rezignovať napríklad na post (bezmocného) ministra. Inými slovami, sám neviem, či by som bol radšej označený za alibistu, alebo za kôl v plote...?
Ale dobre, odcitujem aspoň záver odpovede p. ministra v plnom znení: „
Ale vrátim sa k sporu o moju interpeláciu a ministrovu odpoveď najmä na tému, či je, alebo nie výstavba garáží na Bratislavskom hrade legitímnou súčasťou obnovy národnej kultúrnej pamiatky, aký je osobný názor ministra a Pamiatkového úradu SR na tento problém? Kto si myslí, že na tieto moju otázky som dostal adekvátne odpovede a pred čitateľmi SME som ich zatajil, nech si pozrie stránku www.nrsr.sk/poslanci/Mikuláš Huba/moje interpelácie!
Nebudem Vás napínať. Nie nedostal. Ale zato som dostal tri a pol strany informácií o veciach, na ktoré som sa vlastne ani nepýtal, lebo som ich poznal z iných zdrojov. Tri a pol strany pomerne konkrétnych informácií, doručené v zákonom stanovenej lehote je síce oveľa lepší výsledok, ako nekonkrétne odpovede niektorých jeho straníckych a vládnych kolegov, dodané neraz ešte aj po termíne stanovenom zákonom. Ale asi uznáte, že dôvod na spokojnosť aj tak nemám. Najmä, keď na Hrade sa deje to, čo sa tam deje a niekto nás tu chce stále presvedčiť, že sa tam deje niečo úplne iné.
Cit.:
V uplynulom takmer pol storočí som záchrane pamiatok na Slovensku venoval väčšinu svojho voľného času a veľkú časť svojich úspor. Prečo to hovorím? V prvom rade preto, lebo si myslím, že mi to dáva morálne právo sa k týmto veciam vyjadrovať. Keď treba, tak aj kriticky. A po druhé preto, aby som dal najavo, že keď nie som spokojný s tým, v akom stave sú pamiatky i kultúrne dedičstvo na Slovensku ani s tým, ako sa pod tento stav podpisujú štátne orgány a organizácie v rezorte kultúry a nahlas o tom hovorím, viem čo hovorím.
Mikuláš Huba (autor je ochranár, dobrovoľný pamiatkar a nezávislý poslanec NR SR)