Archív +10: Korešpondencia Mimovládneho výboru Naše Tatry k Štúdii TUR Vysoké Tatry 2005

V Bratislave 23. január 2006

Vážení predstavitelia Výboru vlády SR pre obnovu a rozvoj Vysokých Tatier, vážený pán vedúci Úradu vlády SR,

obdržali sme od Vás (prostredníctvom pána Štefanca) stanovisko VVMZ, s.r.o, (ďalej len Stanovisko), ktoré ste nám zaslali ako reakciu na pripomienky Mimovládneho výboru Naše Tatry (ďalej len MVNT) k Štúdii trvalo udržateľného rozvoja Vysoké Tatry 2005 (ďalej len Štúdia). Z Vašej odpovede sme vyrozumeli, že so Stanoviskom sa stotožňujete.

Musíme, žiaľ, konštatovať, že v Stanovisku sa vysvetľuje takmer výlučne to, čo sme nepripomienkovali a takmer vôbec sa nereaguje na naše pripomienky vecného či koncepčného charakteru.

Napríklad:

Nespochybňujeme skutočnosť, že Štúdia bola vypracovaná v intenciách zadania Výboru vlády SR pre obnovu a rozvoj Vysokých Tatier (ďalej len VVORVR). Naopak, od začiatku tvrdíme, že neakceptovateľnosť viacerých záverov štúdie súvisí s neakceptovateľnosťou a neodbornosťou spomínaného zadania.

Nespochybňujme skutočnosť, že na vypracovaní štúdie sa zúčastnil početný tím expertov (aj keď prvoradým predmetom záujmu ani jedného z nich nie je problematika trvalo udržateľného rozvoja – TUR, teda oblasť, ktorou sa mala zaoberať Štúdia – pozn. aut.).

Nespochybňujeme ani skutočnosť, že autori sa snažili o vyvážený prístup k environmentálnej ekonomickej a sociálnej dimenzii rozvoja Tatranského národného parku, len od začiatku tvrdíme, že takto sa k územiu národného parku so stanovenou prioritnou funkciou ochrany prírody pristupovať nedá, ak toto územie má zostať národným parkom. O trvalo udržateľnom rozvoji má zmysel a je oprávnené hovoriť iba v rámci širšieho tatranského regiónu.

Mimovládny výbor Naše Tatry vznikol pre naplnenie cieľov výzvy „Nové Tatry “ a vyhlásenia „Nad Tatrou sa blýska ...“.

Jeho programom je prispieť k záchrane, obnove a udržateľnému rozvoju Tatier s ohľadom na rešpektovanie kultúrnych, ekologických a občianskych pohľadov na riešenie situácie, ktorá vznikla v Tatrách po ničivej víchrici 19. novembra 2004. Mimovládny výbor Naše Tatry tvoria zástupcovia mimovládnych organizácií, odborníci a osobnosti spoločenského a kultúrneho života.

Nespochybňujeme skutočnosť, že je treba chrániť pamiatkové objekty na území TANAP-u, ba ani to, že je tu žiaduce skvalitniť služby, regulovať návštevnosť, dodržiavať regulatívy ochrany územia a limity ekologickej únosnosti, len tvrdíme, že predložená Štúdia nezabezpečuje splnenie týchto svojich vlastných proklamácií.

Nespochybňujeme ani to, že v oblasti Skalnatej doliny boli niektoré zariadenia vybudované pred vznikom národného parku a nepožadujeme likvidáciu pracovísk SAV, ani Skalnatej chaty, turistických chodníkov ba ani lanovky na Lomnický štít.

V súčasnosti je však toto územie národným parkom a biosférickou rezerváciou UNESCO, zasahuje na územie národných prírodných rezervácií a časť z neho spadá do kategórie lokalít európskeho významu v rámci sústavy NATURA 2000.

Toto sú skutočnosti celonárodného a medzinárodného významu, ktoré je treba rešpektovať, a nie odvolávať sa na minulosť v zmysle, že feudalizmus tu bol skôr ako parlamentná demokracia.

Nespochybňujeme skutočnosť, že je anomáliou, keď sa vyasfaltované parkovisko nachádza na území s najvyšším stupňom ochrany, ale zároveň sa pýtame, prečo sa vyasfaltované parkovisko nachádza na území národného parku? Takto by sme mohli kdekoľvek vybudovať čokoľvek a potom sa, odvolávajúc na zdravý rozum, dožadovať zníženia stupňa ochrany pre danú lokalitu.

Chátrajúca turistická infraštruktúra nepredstavuje súčasť prírodného dedičstva, ale - v lepšom prípade - dedičstva kultúrneho, v horšom, dedičstva neuvážených rozhodnutí a realizácií z minulosti.

Ekonomicky prínosný rozvoj cestovného ruchu, profitujúci z fenoménu Tatier, sa nemusí, resp. nesmie odohrávať priamo na území národného parku, a najmä nie na území jeho jadrovej zóny, teda súčasných národných prírodných rezervácií, ale v rámci širšieho tatranského regiónu v bezprostrednom kontakte s Tatrami.

Pri výpočte funkcií Tatranského národného parku na str. 3 chýba zmienka o tom, že prioritnou je v zmysle zákona (i z logiky veci) prírodoochranná funkcia a ostatné funkcie jej musia byť podriadené (podobne, ako na území US Steel je nadradená ekonomická funkcia a v prípade zariadení sociálnej starostlivosti sociálna funkcia). Napokon, ani na území mestských pamiatkových rezervácií nepropagujeme, aby sa v rámci vyvážeností funkcií na tretine ich výmery stavali mrakodrapy a na ďalšej tretine športové štadióny či moderné hypermarkety, len preto, lebo niekoľko podnikateľov (a možno aj časť miestnych obyvateľov) by si to želalo.

1. Otázky koncepčného charakteru:

1.1. V Štúdii i Stanovisku VVMZ sa opakuje toto konštatovanie, cit.: „Väčšina zariadení bola vybudovaná a slúžila svojmu účelu oveľa skôr, ako bola na túto lokalitu aplikovaná legislatíva ochrany prírody, ktorá v konečnom dôsledku znamená limitujúci faktor a neustále konflikty so záujmami rozvoja cestovného ruchu, ktorý tvorí kostru ekonomického rozvoja.“ (str.3). Máme to chápať tak, že v chránenom území najvyššej kategórie s prioritou ochrany prírody je ochrana prírody a právny poriadok, ktorý ju bližšie definuje, limitujúcim faktorom a zdrojom neustálych konfliktov, teda čímsi nežiaducim? Je to v súlade s Vaším presvedčením?

1.2. V stanovisku sa spomína nedorozumenie, týkajúce sa kritérií IUCN. Sú pre Vás kritériá a Záverečná správa z misie IUCN nezrozumiteľné? Ak áno, tak prečo ste sa nimi odmietli zaoberať a dať si ich vysvetliť na pôde VVORVT v čase, keď ste správu obdržali, teda pred viac ako pol rokom?

1.3. Autori Štúdie i Stanoviska sa odvolávajú na Národnú stratégiu TUR SR. Kde a ako sa do ich Štúdie premietli princípy TUR, ktoré tvoria filozofický základ NSTUR?

2. Otázky vecného charakteru:

2.1. Prečo sa odporúča vypustiť zo zoznamu CHÚ NATURA 2000 severnú časť Skalnatej doliny (až po Lomnický štít!) a prečo nesúhlas MVNT s touto zmenou medzinárodného dosahu nebol odborne zoponovaný?

2.2.  Prečo sa zavádza medzi navrhované  zóny  na území NP  zóna D  –  dnešné územie  s 2. stupňom územnej ochrany a až do samotného jadra NP (oblasť Lomnického sedla, Skalnatej doliny, Skalnatého plesa, Slavkovského štítu a Soliska), pričom sa to odôvodňuje o.i. budúcim vplyvom rekonštrukcie a prevádzky dopravných a športových zariadení v časovo neohraničenom horizonte? (Budúca antropická záťaž týchto území má byť podľa autorov štúdie porovnateľná s „bežným zastavaným územím v podhorí“. Cynicky sa to nazýva „umožnením operatívnosti a starostlivosti o územie, čo sa pozitívne premietne do minimalizácie potenciálnych vplyvov na okolité prostredie“). Prečo nesúhlas MVNT s touto zmenou nebol v štandardnej časovej lehote odborne zoponovaný, ale sa evidentne ignoruje?

2.3. Prečo sa ďalšie rozsiahle územia, najmä v území s dnešným 3. stupňom ochrany navrhujú prekategorizovať do navrhovanej zóny D ako technický koridor „v šírke zodpovedajúcej stavebným a iným potrebám“. Prečo nesúhlas MVNT s touto zmenou nebol v štandardnej časovej lehote odborne zoponovaný, ale sa evidentne ignoruje?

2.4 Prečo vyššie uvedené odporúčania Štúdie protirečia medzinárodným požiadavkám IUCN na čo najväčšiu a najsúvislejšiu zónu národného parku  (v našom prípade územia s 5. a 4. stupňom ochrany, resp. navrhovaná zóna A a B, ktorá by mala tvoriť až 75 % z celkovej výmery národného parku). Navyše, rozšírenie zóny C (na úkor zón A a B) a najmä zavedenie zóny D (teda 2. stupňa ochrany) do jadra NP (na úkor zón A, B a C) sú zjavnou snahou o ohrozenie verejných záujmov a vlastníckych práv štátu a celkom zjavným nadbiehaním deklarovaným zámerom vplyvných investorov? Prečo nesúhlas MVNT s týmito odporúčaniami nebol v štandardnej časovej lehote odborne zoponovaný, ale sa evidentne ignoruje?

2.5. Prečo sa tvrdí, že prírodné lesy pralesného charakteru, ktoré sú pre napĺňanie ekologických a environmentálnych funkcií optimálne, pokrývajú len malú časť lesného územia TANAP-u? Prečo sa ako riešenie de facto navrhuje umelá tvorba prírode blízkych lesov, a to aj v územiach národného parku s najvyšším stupňom ochrany, určených na samovývoj? Prečo nesúhlas MVNT s týmito odporúčaniami nebol v štandardnej časovej lehote odborne zoponovaný, ale sa evidentne ignoruje?

2.6. Prečo sa pripúšťa citeľné rozšírenie koridoru okolo Cesty slobody a jeho zachovanie bez lesa alebo len s umelým krovinným porastom, keď to ohrozuje stabilitu budúcich porastov a ekologickú stabilitu ekosystémov? Prečo nesúhlas MVNT s týmito odporúčaniami nebol v štandardnej časovej lehote odborne zoponovaný, ale sa evidentne ignoruje?

2.7.  Prečo Štúdia súhlasí s pomerne výraznou antropizáciou  až urbanizáciou viac ako  430 ha v podobe tzv. malého lesoparku a miestne i tzv. adrenalínových parkov a ďalších cca 2600 ha tatranských lesov sa navrhuje koncipovať ako tzv. veľký lesopark? Prečo nesúhlas MVNT s týmito odporúčaniami nebol v štandardnej časovej lehote odborne zoponovaný, ale sa evidentne ignoruje?

2.8. Prečo sa navrhuje rozšírenie siete turistických chodníkov za použitia „moderných geotechnických technológií (injektáž expanzívnych živíc)“ a to aj v časti národného parku s najvyšším stupňom ochrany? Prečo nesúhlas MVNT s týmito odporúčaniami nebol v štandardnej časovej lehote odborne zoponovaný, ale sa evidentne ignoruje?

2.9. Prečo sa navrhujú nové zabezpečené chodníkov typu ferrata v časti národného parku s najvyšším stupňom ochrany? Prečo nesúhlas MVNT s týmito odporúčaniami nebol v štandardnej časovej lehote odborne zoponovaný, ale sa evidentne ignoruje?

2.10. Prečo sa takmer polovica jadrovej zóny TANAP-u s najvyšším stupňom ochrany navrhuje do kategórie skialpinistických trás a oblastí? Prečo nesúhlas MVNT s týmito odporúčaniami nebol v štandardnej časovej lehote odborne zoponovaný, ale sa evidentne ignoruje?

2.11. Prečo sa navrhuje zavedenie zóny D do jadra NP (aj mimo súčasných intravilánov tatranských osád) a jej ustanovenie vyhláškou MŽP určené na rozvoj? Prečo nesúhlas MVNT s týmto návrhom nebol v štandardnej časovej lehote odborne zoponovaný, ale sa evidentne ignoruje?

2.12. Prečo sa navrhuje nežiaduca výstavba nových bytov na území národného parku, keď sa táto môže realizovať mimo jeho územia?

2.13. Prečo sa pri zmene Programu starostlivosti o NP navrhuje zohľadnenie rozvojových aktivít, keď na iných miestach Štúdie sa konštatuje, že TANAP je antropickými aktivitami preťažený a budúci rozvoj má mať kvalitatívny, a nie kvantitatívny charakter? Myslí sa zohľadnenie kvalitatívneho rozvoja?

2.14. Prečo sa navrhuje vyňatie z plnenia funkcie lesov alebo obmedzenie ich využívania na viacerých plochách, napr. pre intenzívny rozvoj cestovného ruchu? Prečo nesúhlas MVNT s týmto návrhom nebol v štandardnej časovej lehote odborne zoponovaný, ale sa evidentne ignoruje?

2.15. Prečo Štúdia postráda jasnú filozofiu ochrany Tatier a trvalo udržateľného rozvoja tatranského regiónu a snaží sa vyhovieť všetkým záujmovým skupinám, čo jednoducho nie je možné bez toho, aby tým neutrpeli prioritné funkcie TANAP-u: prírodoochranná a vo väzbe na ňu liečebno-regeneračná, keď na jednej strane konštatuje preťaženosť prírodného prostredia ľudskými aktivitami, a na druhej strane sa údajný nedostatok často tých istých aktivít považuje za slabú stránku až ohrozenie Vysokých Tatier a navrhuje sa ich podstatný rozvoj na úkor prioritnej funkcie?

(O tom, že filozofia tvorcov Štúdie o národnom parku je v konečnom dôsledku, napriek všetkým pozitívnym proklamáciám, neochranárska až protiochranárska, svedčí celý rad konštatovaní, napr. to, že slabou stránkou je, cit.: „obmedzenie využívania vybraných prírodných zdrojov v dôsledku územnej ochrany podľa zákona o OPaK“ (slabé stránky, str. 20), ale najmä závery časti o legislatívnych aspektoch, kde sa konštatuje, cit.: „Právna úprava ochrany prírody má potenciál najvýraznejšie limitovať obnovu a rozvoj Tatier, nakoľko priamo vopred diskvalifikuje celú škálu aktivít...“ (Legislatívne aspekty..., str. 99). V obmedzenej miere sa podobná kritika autorov Štúdie týka aj lesného a vodného zákona, ako aj právnej úpravy ochrany prírodných liečivých kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov a čiastočne aj stavebného zákona, ktorému autori vytýkajú, že údajne preferuje záujmy ochrany prírody pred záujmami rozvoja cestovného ruchu najmä mimo zastavaných území. Inými slovami, to, čo podľa ochranárskej filozofie, ale aj podľa znenia zákonov o OPaK a ďalších citovaných právnych noriem je najväčším právnym výdobytkom na území národných parkov, prírodných rezervácií, chránených lesov a kúpeľných areálov, bez ktorého by ich ďalšia ochrana či holá existencia neboli možné, to autori štúdie považujú za najväčšiu (potenciálnu) brzdu obnovy a rozvoja Tatier).

2.16. Prečo sa v Štúdii pripúšťa alternatíva, že súčasný TANAP prestane byť národným parkom v zmysle kritérií IUCN a prekategorizuje sa na chránenú krajinnú oblasť?

2.17. Prečo sa nereagovalo na návrh MVNT zo 17. 11. 2005: „Na základe vyššie uvedeného navrhujeme odmietnuť neprijateľné a prehodnotiť problematické či protirečivé návrhy a zámery štúdie tak, aby boli v súlade s kľúčovou funkciou (funkciami) TANAP-u v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny a požiadaviek IUCN. Pri tvorbe nového územného plánu mesta Vysoké Tatry a ďalších rozvojových dokumentov preferovať filozofiu, strategické ciele a odporúčania nezávislej štúdie strategického charakteru Smerom k trvalo udržateľnému tatranskému regiónu, REC Slovensko, STUŽ/SR, 2005“?

3. Otázky, týkajúce sa logistiky:

3.1. Ako sa VVORVT a autori Štúdie vysporiadali so zásadnými požiadavkami a návrhmi MVNT a vrcholných vedeckých ustanovizní (Senát UK, Snem SAV ai.)?

3.2. Návrh Štúdie bolo možné pripomienkovať do 19. 11. 2005. Keďže nebolo uvedené inak, logicky možno predpokladať, že do 24.00 h. Ako je možné, že už 19. 11. 2005 dopoludnia sa s návrhom Štúdie narábalo ako s hotovým materiálom?

3.3. Viackrát ste verejne vyhlásili (napr. v televíznej relácii Pod lampou), že v oblasti Tatranská Lomnica-Štart – Skalnaté pleso – Lomnické sedlo – Lomnický štít sa nebude nič nové budovať a investovať sa bude len do rekonštrukcie jestvujúcich zariadení. Výška plánovaných investícii do tejto oblasti (2,6 mld. Sk) i architektonicko-urbanistická štúdia, ktoré sa práve pripomienkuje, svedčia o niečom inom. Ako vysvetlíte tento rozpor? Čím garantujete pravdivosť Vašich vyhlásení?

3.4. Prečo ste do 30 dní vecne nereagovali na pripomienky MVNT (zo 17. 11. 2005) k Štúdii?

Stanovisko VVMZ takouto reakciou evidentne nie je (zdôvodnenie pozri vyššie a porovnaj s pripomienkami MVNT zo 17. 11. 2005 – príloha, pozn. aut.).

Pre úplnosť pripájame aj otázky, s ktorým sme sa na Vás obrátili pred viac ako rokom a na ktoré sme dosiaľ nedostali žiadnu vecnú odpoveď:

1. Ako sa zohľadnila naša žiadosť rešpektovať skutočnosť, že Tatranský národný park je chráneným územím najvyššej hodnoty, s prioritou ochrany prírody v zmysle národnej i medzinárodnej legislatívy? Ako sa do Vášho uvažovania a rozhodovania o riešení kalamity vo Vysokých Tatrách premieta skutočnosť, že ide o náš najstarší a najvýznamnejší národný park medzinárodného významu a nie o hospodársky les v prírodne indiferentnom prostredí?

2. Ako sa zohľadnila naša žiadosť prijať pri odstraňovaní následkov kalamity opatrenia zabraňujúce takým zásahom, ktoré by spôsobili škody na prírode a zníženie ekologickej hodnoty postihnutých území?

3. Ako sa zohľadnila naša žiadosť rozhodnúť o postupe celkového riešenia situácie v Tatrách a ďalších postihnutých územiach až na základe výsledkov širokej odbornej a verejnej diskusie?

4. Ako sa zohľadnila naša žiadosť iniciovať, koordinovať a moderovať na pôde vládneho výboru pre obnovu a rozvoj Vysokých Tatier transparentnú odbornú a verejnú diskusiu na tému Tatier a ďalších postihnutých území v intenciách limitov daných príslušnými zákonmi (zákon o slobodnom prístupe k informáciám, zákon o ochrane prírody a krajiny, zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, zákon o vodách, zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, zákon o lesoch a i.)?

5. Ako sa zohľadnila naša žiadosť garantovať nepretržité informovanie verejnosti, rešpektovanie výsledkov odbornej a verejnej diskusie pri prijímaní rozhodnutí a transparentné nakladanie s národným majetkom a finančnými prostriedkami?

6. Ako sa naložilo s naším návrhom, prípadne čo sa podniká vo veci nášho návrhu previesť kompetencie v spravovaní štátneho majetku na území Tatranského národného majetku spod hospodárskeho rezortu (ministerstvo pôdohospodárstva) pod rezort ochrany (ministerstvo životného prostredia), v súlade so skutočnosťou, že ochrana prírody je v kompetencii Ministerstva životného prostredia SR? Nepredpokladáme, že by túto otázku mala a mohla riešiť Štúdia o trvalo udržateľnom rozvoji Vysokých Tatier a sme presvedčení, že odďaľovanie logického presunu kompetencií pod MŽP škodí národnému parku, právnemu štátu i medzinárodnému imidžu SR.

7. Prečo sa vyvíja nátlak na udelenie výnimiek z ochrany území – národných prírodných rezervácií v najvyššom stupni ochrany, keď na bezmála dvoch tretinách kalamitou postihnutého územia môžu ŠL TANAP vykonávať svoju činnosť bez udelenia výnimky?

8. Ako sa naložilo s naším návrhom, prípadne čo sa podniká vo veci nášho návrhu bezodkladne prijať dlho navrhovanú zonáciu TANAPu vypracovanú a predloženú Správou TANAPu v roku 2003 (zóna A: 41 459 ha, zóna B: 13 515 ha, zóna C: 18 826 ha)? Vo Vašej odpovedi z 3. 1. 2005 sa síce uvádza, že túto problematiku by mal riešiť materiál o trvalo udržateľnom rozvoji Vysokých Tatier. Návrh zonácie je však už dávnejšie pripravený a prediskutovaný ako súčasť nového Programu starostlivosti o TANAP. Odďaľovanie prijatia navrhovanej zonácie spôsobuje zbytočné komplikácie a protirečí medzinárodným záväzkom SR.

9. Ako sa naložilo s naším návrhom, prípadne čo sa podniká vo veci nášho návrhu zachovať v plnom rozsahu výmeru lesného fondu a neuvažovať s jeho prevodom do kategórie nelesných plôch?

10. Ako sa naložilo s naším návrhom, prípadne čo sa podniká vo veci nášho návrhu (ktorý medzičasom podporila aj Slovenská ekologická spoločnosť pri SAV a rámcovo aj najvyššie samosprávne orgány Slovenskej akadémie vied a Univerzity Komenského – pozn. aut.), aby sa pri rešpektovaní zonácie TANAPu, v zóne C kalamitná hmota spracovala na cca 70 percentách územia. Zvyšok, predovšetkým v ekologicky citlivých územiach, aby sa ponechal. Aby sa v maximálnej možnej miere využila prirodzená obnova smreka a pionierskych drevín (breza, jarabina, rakyta). Aby sa v zóne B kalamitná plocha spracovala na cca 50 percentách územia a aby sa tu uplatnil diferencovaný prístup k spracovaniu kalamity a obnove plôch. Aby sa navrhovaná zóna A ponechala bez akéhokoľvek zásahu?

11. Ako sa naložilo s naším návrhom, prípadne čo sa podniká vo veci nášho návrhu na území TANAPu nepripustiť používanie pesticídov, ktoré v prípade insekticídov používaných v boji proti lykožrútovi ovplyvňujú hormonálny systém aj necieľových organizmov?

12. Ako sa naložilo s naším návrhom, prípadne čo sa podniká vo veci nášho návrhu urýchlene riešiť problém majetkovej ujmy, ktorá vzniká neštátnym vlastníkom lesnej a inej pôdy na území TANAPu z titulu ochrany prírody (napríklad využiť na tento účel rozdiel medzi ziskom z predaja kalamitného dreva a nákladmi na ekologickú obnovu príslušnej časti lesa)? Ako sa v r. 2004 naložilo so 100 mil. Sk, ktoré boli na riešenie spomínaného problému majetkovej ujmy vyčlenené v rámci Štátneho rozpočtu na rok 2004?

13. Ako máme chápať skutočnosť, že aktivity vlády, resp. jednotlivých ministerstiev, momentálne najmä ministerstva pôdohospodárstva a ministerstva hospodárstva vo vzťahu k Tatranskému národnému parku sú v zásadnom rozpore so stanoviskami vrcholných vedeckých ustanovizní, reprezentovaných snemom SAV, akademickým senátom a vedeckou radou Prírodovedeckej fakulty UK, akademickým senátom Univerzity Komenského, Slovenskou ekologickou spoločnosťou pri SAV a ďalšími?

14. Ako ste vyhodnotili skutočnosť, že podľa prieskumu agentúry TNS si viac ako 78 % obyvateľov Slovenska želá, aby o budúcnosti Tatier nerozhodovala len vláda, ale širšie grémium, zložené z predstaviteľov vlády, zástupcov akademickej obce, obyvateľov Tatier a ekologických združení a len 13,8 % respondentov vyjadrilo názor, že o riešení problémov vo Vysokých Tatrách by mal mať rozhodujúce slovo vládny výbor, zložený z predstaviteľov vlády a verejnej správy?

15. Ako ste vyhodnotili skutočnosť, že podľa vyššie uvedeného prieskumu si len 25,9 % z reprezentatívnej vzorky obyvateľov Slovenska myslí, že by ľudia mali obnoviť lesy na celom území postihnutom veternom kalamitou? Ostatní sú toho názoru, že na väčšej či menšej časti postihnutého územia by sa príroda mala s následkami kalamity vyrovnať sama.

16. V r. 1956 vtedajšia slovenská vláda ustanovila Poradný zbor TANAPu, ako vrcholný poradný orgán na riešenie odborných a koncepčných otázok Tatranského národného parku. Išlo teda o voľnú obdobu súčasného výboru vlády SR pre obnovu a rozvoj Vysokých Tatier. Väčšinu členov tohto orgánu tvorili špičkoví odborníci na jednotlivé zložky tatranskej prírody (bez ohľadu na ich stranícku príslušnosť – pozn. aut.). Máme chápať skutočnosť, že členmi súčasného poradného orgánu vlády pre tatranské záležitosti sú výlučne politici tak, že súčasná vláda je autoritatívnejšia, partokratickejšia a viac ignorujúca odborné názory ako jej predchodkyňa z 50. rokov?

Zároveň žiadame o odpoveď, ako ste reagovali na podrobnú Správu z Misie IUCN v SR, ktorú ste dostali v máji 2005. Dovoľujeme si požiadať aj o kópiu listu, ktorým ste na správu odpovedali.

S pozdravom, za koordinátorov MVNT:

Ján Dobšovič

Mikuláš Huba

Ľubica Trubíniová