Neformálne spoločenstvo ochranárov a ochranárok
Tento text bol pôvodne uverejnený na stránke www.obycajniochranari.sk.
Archív +25: Ako rocková hviezda
25. 11. 1989 som sa mohol právom cítiť ako rocková hviezda. Aspoň čo sa týka počtu poslucháčov na Námestí SNP, ktorý sa v ten večer odhadoval na 60 000. Povedal som toto a s odstupom štvrťstoročia sa zdá, že som sa (žiaľ) príliš nemýlil:
Vážení priatelia, teší ma dvojnásobne, že ústredným heslom nášho úsilia je VEREJNOSŤ PROTI NÁSILIU. Nielen preto, že ochranári sa v posledných rokoch snažili byť aktívnou a nepodkupnou súčasťou verejnosti, ale aj preto, že pojem násilie chápem veľmi široko. V týchto dňoch máme pochopiteľne v prvom rade na mysli násilie páchané bezprostredne na našich nevinných a čestných spoluobčanoch v Prahe a v menej zjavných podobách fungujúce i v celej spoločnosti. Lenže tu nejde iba o toto evidentné násilie, páchané na ľuďoch bezprostredne. Ide tu aj o násilie ako o univerzálny model správania sa totalitného systému, teda aj o násilie páchané na prírode, pamiatkach a všetkých hmotných i nehmotných hodnotách, ktoré nás obklopujú. Totalita, kdekoľvek sa s ňou vo svete stretneme, neničí iba zdravie a život ľudí, ale aj prírodu ako existenčnú podstatu ľudského života a ničí i kultúru, ako duchovnú postať ľudskej existencie. Tento druh násilia je menej evidentný, ale nie je o nič menej nebezpečný, lebo ohrozuje to najkrehkejšie, čo sa na tejto planéte vyskytuje: život a jeho kvalitu.
Chcel by som vás, vážení priatelia, v tejto chvíli, ktorá je v prvom rade a zákonite časová, požiadať, aby ste nezabudli ani na témy nadčasové a večné. Málokedy v dejinách našich národov témy časové a nadčasové súviseli tak tesne, ako v týchto dňoch.
To, ako sa zdevastovala slovenská príroda a krajina za posledné dve desaťročia, priam vyráža dych. Dialóg a sloboda sú absolútne nevyhnutné i pre zlepšenie stavu našej prírody, pamiatok a životného prostredia. Iba pred jedným druhom slobody by som chcel varovať – pred slobodou drancovania, lebo o čo menej bolo slobody skutočnej, o to viac bolo slobody v oblasti drancovania našej prírody a kultúrneho dedičstva.
My, ochranári, vieme asi najlepšie, o čo všetko sme v tejto oblasti prišli, i to, koľko práce na tomto poli čaká celú spoločnosť. Som hlboko presvedčený, že slovenskí ochranári ani v tomto prípade nesklamú.
25. 11. 1989