Pozmeňujúci a doplňujúci návrh k novele Ústavy SR

       Vládnym návrhom ústavného zákona sa do Ústavy Slovenskej republiky zavádza obmedzenie vývozu vody z územia Slovenskej republiky, pričom sa priamo v Ústave Slovenskej republiky definujú výnimky, kedy preprava vody potrubím alebo dopravnými prostriedkami  cez hranice Slovenskej republiky bude možná. Ide o prípady pitnej vody a prírodnej minerálnej vody balenej do spotrebiteľských obalov na území SR a vody na poskytnutie humanitárnej pomoci a pomoci v núdzových situáciách.

       Navrhovaná dikcia ústavného zákona je nejednoznačná, pokiaľ ide o vyjadrenie týkajúce sa prepravy pitnej vody, čo potvrdil aj Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV vo svojom stanovisku č. 442/JÚĽŠ, v ktorom okrem iného uvádza: „Tesný prívlastok môže ale nemusí rozvíjať spojenie pitnú vodu, keďže sa, ako je známe, rozlišuje „všetka pitná voda, teda aj nebalená do spotrebiteľských obalov na území Slovenskej republiky“ a „pitná voda balená do spotrebiteľských obalov na území slovenskej republiky“.“.  Ak teda navrhovateľ ústavného zákona chcel vztiahnuť výnimku zo zákazu prepravy vody aj na pitnú vodu balenú do spotrebiteľských obalov na území Slovenskej republiky ako niekoľkokrát deklaroval, nemožno jednoznačne potvrdiť naplnenie tohto jeho zámeru. Navyše, navrhovaná dikcia v tomto smere nezodpovedá ani legislatívnej technike, aká sa od navrhovateľa ústavného zákona požaduje v čl. 4 ods. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.

       Vzhľadom na to, že môže vzniknúť dvojaká interpretácia danej formulácie, ako i na to, že ide o legislatívny text, ktorý vyžaduje všeobecnú zrozumiteľnosť textu, pozmeňujúci a doplňujúci návrh v súlade s odporúčaním JÚĽŠ SAV navrhuje legislatívno-technickú úpravu, aby sa predišlo praktickým problémom pri aplikácii ustanovení novely Ústavy Slovenskej republiky, ktorá sa týka vývozu vody z územia Slovenskej republiky. Po prijatí tohto doplňujúceho návrhu bude zrejmé, že nebude možné vyvážať pitnú vodu z územia Slovenskej republiky, okrem tej, ktorá bude balená do spotrebiteľských obalov na území Slovenskej republiky.

       Keďže sa vládnym návrhom ústavného zákona do Ústavy Slovenskej republiky zavádza termín „vodu balenú do spotrebiteľských obalov na území Slovenskej republiky“, argument o nadbytočnom zdvojení daného výrazu v texte musí ustúpiť pred jednoznačnosťou a presnosťou výkladu navrhovaného ustanovenia čl. 4 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

       Zároveň sa upravuje splnomocňujúce ustanovenie s prihliadnutím na systematiku a formulácie, ktoré Ústava Slovenskej republiky používa v súvislosti s inými základnými právami a slobodami.

 2. V Čl. 1 sa doterajší text označuje ako bod 1, za ktorý sa vkladá nový bod 2, ktorý znie:

„2. V čl. 44 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto slová: „a predovšetkým na vodu, ktorá ako životodarný prírodný zdroj, základná hodnota pre každého a spoločné dedičstvo všetkých je vecou spoločného záujmu a majetkom uvedeným v čl. 4 tejto ústavy a nie bežne obchodovateľnou komoditou.“.“.

Odôvodnenie:

       Vládny návrh zákona, ktorým sa upravovali podmienky prepravy vody cez hranice Slovenskej republiky priniesol celospoločenskú diskusiu o potrebe chrániť vodné zdroje na území republiky. Z toho dôvodu sa pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom dopĺňa ustanovenie Ústavy Slovenskej republiky upravujúce právo na ochranu životného prostredia, konkrétne čl. 44 s cieľom zakotviť právo na vodu ako základné právo každého. Z hľadiska obsahu (nie znenia) možno pri formulácii tohto ustanovenia prihliadať aj na znenie rámcovej smernice o vode (smernica Európskeho parlamentu a rady z 23. októbra 2000,ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva), ktorá vo svojej preambule uvádza: „Voda nie je komerčný výrobok ako iné výrobky, ale skôr dedičstvo, ktoré treba brániť a nakladať s ním ako takým.“.

       Právo na vodu a hygienu (ako súčasť práva na primerané životné podmienky) bolo uznesením Valného zhromaždenia OSN č. 64/292 z 28. júla 2010 dokonca uznané za základné (ľudské) právo,     t. j. prístup k bezpečnej a čistej vode v dostatočnom množstve, fyzicky prístupnej a cenovo prístupnej na osobné a domáce potreby vrátane pitnej vody, čo je predpokladom na uplatňovanie celého radu ďalších základných (ľudských) práv.