Programové vyhlásenie vlády rok po...

V polovici mája 2012, teda práve pred rokom, prijala Národná rada SR, alebo lepšie povedané vládna väčšina poslancov a poslankýň za Smer-SD v slovenskom parlamente Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2012 – 2016.

Podľa analýzy výskytu kľúčových slov v Programovom vyhlásení vlády (PVV), ktorú urobila organizácia Greenpeace, sa v tomto dokumente mimoriadne často vyskytuje environmentálna a príbuzná terminológia:

• environmentálny/a/e - 27x,
• ekologický/á/é - 11 x,
• zelený/á/é - 9x,
• trvalo udržateľný/á/é – 20x.

Pred rokom organizácia Greenpeace a spolu s ňou aj ostatní environmentálne cítiaci obyvatelia Slovenska túto skutočnosť opatrne privítali a vyjadrili želanie, aby sa pekné slová čo najskôr premenili na skutky.

Zároveň sme však spolu s Greenpeace a ďalšími komentátormi vyslovili obavu, či zo strany vlády nejde len o sofistikovaný „greenwashing“ s poukazom na rozpor, ktorý sa v texte programového vyhlásenia nachádza medzi často sa opakujúcimi „zelenými“ pojmami a niektorými vládou deklarovanými zámermi, napr. v oblasti energetiky, dopravy, cestovného ruchu či banskej činnosti.

Vláda sa zaviazala podporovať investície využívajúce najlepšie dostupné technológie s minimálnym dopadom na životné prostredie.

Vláda sľúbila spracovať v rámci hospodárskej politiky o.i. samostatné programy vytvárania zelených pracovných miest. Nič podobné nie je po roku vládnutia známe.

V skutočnosti vláda i vládni poslanci odmietli uplatniť prvky zelenej daňovej reformy, ozeleniť proces verejného obstarávania a podmieniť investičné stimuly pozitívnym vplyvom (aj) na životné prostredie.

Prísľub trvalo udržateľného rozvoja, tak často sa v rôznych podobách vyskytujúci v PVV, v praxi vyzeral tak, že vláda nerealizovala a poslanci za vládnu stranu v NR SR opätovne odmietli návrhy na znovuvytvorenie funkčnej Rady vlády pre trvalo udržateľný rozvoj. V rozpore s platným uznesením NR SR č. 1989/2002 vláda nepredložila k 31. 3. 2013 do Národnej rady odpočet plnenia Národnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja SR!!!

Týka sa to aj tvrdenia z PVV, že kľúčovým a rozhodujúcim nástrojom TUR je orientácia hospodárstva na konzistentnú výrobu, ktorá znamená súlad so sociálnymi, ako aj environmentálnymi požiadavkami spoločnosti. Osobitnú pozornosť sľúbila vláda venovať využitiu voľnej pracovnej sily v regiónoch s nevybudovanou environmentálnou infraštruktúru.

Možno len opätovne pripomenúť, že vláda odmietla väčšinu systémových opatrení na podporu tohto vlastného záväzku a prijala viacero opatrení práve opačného charakteru.

Pri uskutočnení opatrení vyplývajúcich z tretieho energetického balíčka EÚ vláda sľúbila predovšetkým zohľadniť hospodárske záujmy SR, ochranu zraniteľných obyvateľov a boj proti energetickej chudobe.

V súlade so stanoviskom Greenpeace spred roka môžeme konštatovať, že najefektívnejším bojom proti energetickej chudobe sú úspory energií, ktoré výrazne znižujú náklady domácností, ako aj podpora výroby elektrickej energie a tepla priamo u spotrebiteľov energie. Ďalším dôležitým strategickým cieľom by mala byť decentralizácia zdrojov energie.

Ďalšou perspektívnou cestou rozvoja udržateľnej energetiky je rozumné využívanie obnoviteľných zdrojov energie (OZE). To, ako SR k využívaniu OZE dosiaľ pristupovala, je ukážkou toho, ako sa aj dobrá myšlienka dá realizovať zlým spôsobom, ktorý so sebou prináša viac škody ako osohu, a pritom samotnú dobrú myšlienku kompromituje v očiach verejnosti (týka sa to ako fotovoltiky, tak aj energetického zhodnocovania biomasy či spôsobu schvaľovania a realizácie MVE).

Na druhej strane sme boli svedkami nekritickej podpory jadrovej energie (JE), dotovania ťažby nekvalitného hnedého uhlia či snáh o podporu veľkých, centralizovaných výrobcov energie ako aj dotovania cien energie vybraných veľkospotrebiteľov na úkor ostatných výrobcov a drobných spotrebiteľov energie až po úroveň jednotlivých domácností a občanov.

V súvislosti s konštatovaním z PVV, že vláda zváži možnosť podpory cenovo dostupných a energeticky efektívnych budov a bývania sme očakávali, že vláda bude iniciovať Program podpory úspor energie (hlavne v oblasti zatepľovania) a obnoviteľných zdrojov energie v sektore domácností a verejných budov na spôsob českého programu Zelenú úsporám. Takýto program by mohol byť financovaný z aukcií z predaja emisií skleníkových plynov, ktoré sme tak či tak povinní nasmerovať do opatrení na znižovanie emisií CO₂. Program Zelenú úsporám dokázal v Českej republike zamestnať viac ako 19 000 ľudí bez akéhokoľvek dodatočného použitia zdrojov štátneho rozpočtu.

Vláda tiež sľúbila, že navrhne dlhodobé ciele energetických úspor a ich pravidelné prehodnocovanie pri rešpektovaní ekonomických možností SR.

Podobne ako Greenpeace by sme privítali, ak by vláda urýchlene prijala Smernicu o energetickej efektívnosti, predovšetkým článku, na základe ktorého by energetické spoločnosti mali povinnosť dosiahnuť ročné úspory dodávok u svojich spotrebiteľov na úrovni 1,5 %.

Vláda tiež sľúbila podporovať rozvoj nemotorovej, predovšetkým cyklistickej dopravy. (Kladný bod získala vláda v tejto oblasti schválením Stratégie cyklodopravy SR.)

Pri strategickom rozhodovaní v oblasti dopravy sľúbila vláda venovať mimoriadnu pozornosť vplyvu dopravy na životné prostredie.

V tejto oblasti viditeľný pokrok nenastal – napriek tomu, že práve sektor dopravy je v posledných rokoch jediným sektorom, kde výrazne stúpa spotreba palív a emisií skleníkových plynov (od r. 2000 cca dvojnásobne!!!). Naopak, vláda rušením ďalších spojov železničnej dopravy a minimálnou pozornosťou venovanou presunu nákladnej dopravy z kamiónov na železnice tento trend ďalej zhoršila.

Medzi základnými prioritami environmentálnej politiky vlády sa spomína aj realizácia programov na prevenciu klimatických zmien a znižovanie ich následkov v rámci prijatých opatrení klimaticko-energetického balíčka, na čo vláda sľúbila vytvoriť organizačné, ekonomické, legislatívne a inštitucionálne predpoklady.

Ak by sme mali vychádzať z dostupných informácií na úrovni vlády, ministerstiev, parlamentu, podnikateľského sektora, tretieho sektora a médií, vláda išla skôr proti vyššie uvedenému vlastnému záväzku: od lobovania premiéra Fica za zmäkčenie environmentálnych nárokov na SR a environmentálnych odpustkov pre najväčších znečisťovateľov typu US Steel, cez dotovanie ťažby a spaľovania nekvalitného uhlia, či podporu automobilovej dopravy, až po komplikovanie života časti výrobcov energie z OZE a odmietanie podporných nástrojov systémového charakteru.

Vláda sa tiež zaviazala podporiť sanáciu havarijných zosuvov a prevenciu geologických hazardov a rizík.

Ako ukážku opačného prístupu možno spomenúť tvrdohlavé trvanie na povrchovom variante trasovania diaľnice D1 na úseku Turany - Hubová vo výrazne zosuvnom území pri Šútove a pod Kraľovianskou Kopou.

V oblasti poľnohospodárstva a potravinárstva vláda okrem iného sľúbila podporu spracovania a finalizácie produktov z domácej výroby, okrem iného aj zvýšením propagácie a podpory predaja domácich potravín. Využije vraj všetky dostupné ekonomické a právne nástroje na podporu finalizácie produktov v podnikoch poľnohospodárskej prvovýroby a predaj čerstvých potravín týmito podnikmi priamo konečnému spotrebiteľovi.

Realizácia tohto sľubu zostala v rovine proklamácií.

Vláda sa tiež zaviazala, že sa sústredí na rozvoj kapacít na spracovanie dreva ako najvýznamnejšej domácej, ekologickej a trvalo sa obnovujúcej suroviny na domáce výroky.

Vláda tiež sľúbila dôslednú realizáciu efektívnych protipovodňových opatrení a programov na zvyšovanie vodozádržnej schopnosti krajiny dostupnými ekologickými i technickými prostriedkami vrátane výstavby vodných elektrární ako integrálnej súčasti starostlivosti o krajinu

Išlo o „mačkopsovský“ zámer spojenia ekologických a betonárskych prístupov, pričom tie betonárske sú zjavne preferované.

Žiaľ, vláda nevypočula hlas Greenpeace a ďalších MVO a odborníkov, aby podporila rozvoj iba takých malých vodných elektrární (MVE), pri ktorých nie je nutné prehradzovať vodné toky, alebo iným výrazným spôsobom zasahovať do ekosystémov vodných tokov.

V záujme znižovania znečisťujúcich látok v ovzduší vláda sľúbila prijať podporné nástroje na znižovanie množstva emisií z priemyslu, energetiky a mobilných zdrojov...

Za uplynulý rok vláda prijala niektoré opatrenia – napr. vo sfére dotačnej politiky – ktoré protirečia jej vlastnému zámeru deklarovanému v PVV. Na druhej strane odmietla navrhované možnosti „ozeleniť“ systémové nástroje typu verejného obstarávania či investičných stimulov.

Vláda sľúbila upraviť pravidlá v odpadovom hospodárstve, vrátane rozšírenia separácie, recyklácie a rozvoja spracovateľských kapacít.

Odpadová problematika sa, okrem nedôslednej transpozície niektorých európskych noriem, nepohla dopredu a vláda – čeliac záplave pripomienok – prehodnotila a odročila zámer veľkej novely odpadového zákona. Prax sa naďalej zhoršuje, zamorenie slovenskej prírody a krajiny odpadmi narastá, anarchia v tomto smere sa zvyšuje a minister ŽP avizuje zámer zrušiť Recyklačný fond, namiesto toho, aby sa zásadne zreorganizoval a konečne začal plniť poslanie, pre ktoré bol zriadený.

Vláda sa zaviazala podporovať environmentálne vhodné využitie krajiny.

Čo si pod týmto slovným spojením vláda predstavuje, nie je celkom jasné. Isté je len to, že podoba krajiny a ochrana jej hodnôt pravdepodobne nikoho vysoko postaveného vo vládnych kruhoch a straníckych štruktúrach vládnej strany netrápi.

Podobne možno komentovať aj ďalší zámer vlády: rešpektovať a podporovať zachovanie súčasných historických, kultúrnych a prírodných hodnôt ako predpokladu rozvoja ekoturizmu a cestovného ruchu.

Celkovo možno – rok po prijatí PV vlády vládnou väčšinou v parlamente – konštatovať to, čoho sme sa obávali už pred rokov, len po roku to má oveľa konkrétnejšie kontúry: že totiž vláda nie je naklonená ochrane životného prostredia, prírody a krajiny, ani smerovaniu k udržateľnejšej budúcnosti Slovenska. Dokazuje to rôznymi spôsobmi:

1. Buď nerobí v tejto oblasti to, čo by mala, čo by bolo treba a zväčša ani to pozitívne, čo pred rokom sľúbila.
2. O to intenzívnejšie sa snaží realizovať nebezpečné, škodlivé a/alebo kontroverzné zámery, pričom volí dve možné cesty:

a/ skrytú, keď podobné zámery sú zaobalené do pekných rečí a sľubov,

b/ otvorenú, keď vládni predstavitelia na čele s premiérom sa svojimi antiekologickými a antienvironmentálnymi názormi a postojmi ani netaja, či dokonca sa nimi chvália (ako príklad možno uviesť to, ako sa Robert Fico verejne pochválil tým, ako údajne presviedča Angelu Merkelovú, aby sa na Slovensko vzťahovali menej prísne európske environmentálne normy a limity).

Aby sme neboli nespravodliví, treba spomenúť aj niektoré kauzy, pri ktorých vládny Smer natrvalo alebo aspoň dočasne ustúpil od svojich antienvironmentálnych zámerov. Takýchto prípadov nebolo veľa: za všetky spomeňme plánovanú ťažbu zlata pri Detve a uránu pri Košiciach. Ani v týchto ojedinelých prípadoch však nejde o prejav náhleho osvietenia, ale o kalkul, súvisiaci s blížiacimi sa krajskými a komunálnymi voľbami, prípadne o ústupok ZMOS-u.

V hodnotení PVV rok po jeho prijatí by sa dalo ešte dlho pokračovať. Bolo by mu tiež dobré venovať aspoň jeden bod aktuálnej schôdze NR SR, čo som v jej úvode aj navrhol, ale poslanci a poslankyne za Smer-SD sa takejto diskusie zrejme zľakli a neschválili ju.

Vláda pri plnení svojho programu neprekročila svoj tieň, neprekonala svoje mentálne limity, dané zastaranou centralisticko-direktívno-industriálnou paradigmou, ktorá ju charakterizuje.

Pre nás, opozičných poslancov a poslankyne, ale aj pre obyvateľov Slovenska zostáva otvorenou otázka: čo s tým v nasledujúcich troch rokoch?

Konkrétnosti na túto tému sa dozviete z predchádzajúcich a budúcich príspevkov na stránke www.obycajniochranari.sk.