Archív - Mikuláš Huba, nezávislý poslanec NR SR 2012 - 2016

Tento text bol pôvodne uverejnený na stránke www.obycajniochranari.sk.

Zdôvodnenie NOVELY ZÁKONA O OVZDUŠÍ (2. časť)

nos

Návrh zákona, ktorý predkladáme spolu s kolegom Mičovským, predpokladá pozitívny vplyv na životné prostredie, pretože vytvára predpoklady na lepšie dodržiavanie záväzných noriem v oblasti ochrany ovzdušia zavedením povinnosti informovať obyvateľstvo o znečisťujúcich látkach prostredníctvom informačných tabúľ. Návrh predpokladá pozitívny vplyv aj na informatizáciu spoločnosti, pretože popri údajoch o koncentráciách znečisťujúcich látok vypúšťaných daným prevádzkovateľom sprístupňovaných na digitálnom zariadení sa pre porovnanie a zorientovanie ľudí uvádzajú aj výstražné prahy, limitné hodnoty znečisťujúcich látok zvýšené o medzu tolerancie a u tých znečisťujúcich látok, u ktorých je to potrebné, sa uvádzajú aj cieľové hodnoty.

Na druhej strane návrh zákona  predpokladá aj viac-menej jednorazový negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, pretože zavádza povinnosť prevádzkovateľom veľkých a stredných zdrojov znečisťovania ovzdušia umiestniť na viditeľnom mieste (napr. v okolí areálu zdroja znečisťovania) digitálne zariadenie, ktorého účelom je informovať ľudí o aktuálnych koncentráciách znečisťujúcich látok vypúšťaných daným zdrojom znečisťovania. Návrh zákona určuje, aby podrobnosti o rozmere a iných náležitostiach digitálnych zariadení stanovil vykonávací predpis, ktorý vydá ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. Na základe uvedeného nie je preto v súčasnosti možné tento negatívny dopad presne vyčísliť. Bude sa dať vyčísliť až pri tvorbe, resp. novelizácii všeobecne záväzného vykonávacieho predpisu. Na druhej strane musím  opakovane vysloviť presvedčenie, že zo strednodobého a dlhodobého hľadiska aplikácia návrhu zákona zlepší kvalitu, imidž a konkurencieschopnosť podnikateľského prostredia, preto má návrh zákona zároveň aj pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Návrh zákona nepredpokladá vplyvy na rozpočet verejnej správy a ani nevyvoláva sociálne vplyvy.

Základným podkladom pre hodnotenie kvality ovzdušia na Slovensku sú výsledky meraní koncentrácií znečisťujúcich látok v ovzduší, ktoré realizuje poverená organizácia – Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ). Kvalita ovzdušia sa meria automatickými monitorovacími stanicami, ktoré umožňujú kontinuálne monitorovanie znečistenia a umožňujú získať obraz o časovom chode a extrémoch krátkodobých koncentrácií. Návrhom zákona sa nezavádza povinnosť prevádzkovateľom stredných zdrojov a veľkých zdrojov pravidelne sledovať kvalitu ovzdušia, keďže túto činnosť v zmysle § 5 ods. 18 zákona o ovzduší vykonáva poverená organizácia SHMÚ.

Návrh zákona len rozširuje a konkretizuje už v súčasnosti zakotvenú povinnosť prevádzkovateľov veľkých a stredných zdrojov informovať verejnosť o znečisťovaní ovzdušia zo stacionárneho zdroja, pričom určuje, že títo prevádzkovatelia sú povinní sprístupňovať informácie o koncentráciách znečisťujúcich látok vypúšťaných do ovzdušia daným prevádzkovateľom na digitálnom zariadení, umiestnenom na viditeľnom mieste. Tieto informácie povinným subjektom poskytne poverená organizácia (SHMÚ), budú to však len informácie týkajúce sa daného zdroja znečisťovanie vo vzťahu ku konkrétnej látke, resp. látkam znečisťujúcim ovzdušie.

Informovanie verejnosti o znečisťovaní ovzdušia je jednou zo základných povinností podľa článku 26 už spomínanej smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/50/ES.

Predkladaný návrh zákona je v plnom súlade aj s Dohovorom EHK OSN o prístupe k informáciám, účasti verejnosti v rozhodovacom procese a o práve na spravodlivosť v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor), ktorý uznáva, že lepší prístup k informáciám o životnom prostredí a šírenie týchto informácií prispieva k zvýšeniu informovanosti o záležitostiach životného prostredia, k voľnej výmene názorov, účinnejšej účasti verejnosti v rozhodovacom procese v oblasti životného prostredia a v konečnom dôsledku k lepšiemu životnému prostrediu.

Kvalita ovzdušia sa podľa odbornej literatúry považuje za dobrú, resp. uspokojivú, ak úroveň znečistenia neprekračuje limitné hodnoty. Limitnou hodnotou sa v zmysle § 5 ods. 3 zákona o ovzduší považuje úroveň znečistenia ovzdušia určená na základe vedeckých poznatkov s cieľom zabrániť, predchádzať, alebo znížiť škodlivé účinky na zdravie ľudí alebo životné prostredie, ktorá sa má dosiahnuť v danom čase a od toho času nemá byť už prekročená. Táto limitná hodnota sa na digitálnom zariadení zobrazuje zvýšená o medzu tolerancie. Medza tolerancie predstavuje percento limitnej hodnoty, o ktoré môže byť limitná hodnota prekročená v súlade s ustanovenými podmienkami.

Výstražným prahom sa podľa § 5 ods. 15 zákona o ovzduší rozumie úroveň znečistenia ovzdušia, pri ktorej prekročení existuje už pri krátkodobej expozícii riziko poškodenia zdravia ľudí a pri ktorej sa musia okamžite realizovať opatrenia podľa tohto zákona.

Poslednou uvádzanou hodnotou je cieľová hodnota, ktorá podľa § 5 ods. 5 zákona o ovzduší predstavuje úroveň znečistenia ovzdušia určená s cieľom zabrániť, predchádzať alebo znížiť škodlivé účinky na zdravie ľudí alebo životné prostredie, ktorá sa má dosiahnuť v danom čase, ak je to možné.

V našom návrhu zákona sa splnomocňuje Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý určí podrobnosti o rozmeroch a iných náležitostiach digitálnych zariadení, pričom sa stanovuje aj lehota na vydanie takéhoto predpisu, a to najneskôr do 31. marca 2014. Túto povinnosť možno splniť aj novelizáciou platnej vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja č. 360/2010 Z. z. o kvalite ovzdušia, ktorá vykonáva ustanovenia § 33 písm. b) až e) zákona o ovzduší, čiže aj problematiku informácií a údajov o kvalite ovzdušia, ktoré sa musia sprístupniť verejnosti.