Archív - Mikuláš Huba, nezávislý poslanec NR SR 2012 - 2016

Tento text bol pôvodne uverejnený na stránke www.obycajniochranari.sk.

Za multifunkčné poľnohospodárstvo a prosperujúci vidiek v súlade s prírodou

Z vystúpenia poslanca M. Hubu k Správe o reforme Spoločnej poľnohospodárskej politiky na 14. schôdzi NR SR.

Spoločná poľnohospodárska politika (SPP - CAP) je už v dnešnej podobe monumentálny dokument a inštrumentárium, dotýkajúce sa vo svojich dôsledkoch nielen každého obyvateľa EÚ, ale veľmi nepreženieme, keď povieme, že aj každého obyvateľa sveta.

Od budúceho roka by mala vstúpiť do platnosti nová podoba SPP, ktorá bude ešte zložitejšia a komplexnejšia, ako tá súčasná.

U nás sa zvykne reč krútiť okolo niekoľkých skutočností, ktoré reforma CAP so sebou prináša.

Zmeny týkajúce sa priamych platieb, obava z toho, že slovenskí farmári budú diskriminovaní v porovnaní so svojimi susedmi v starých štátoch EÚ, to, že nová SPP sa negatívne dotkne veľkých poľnohospodárskych podnikov, ktoré u nás od čias socialistického poľnohospodárstva dominujú a napokon obava z toho, že navrhovaná ekologizácia poľnohospodárskej krajiny zníži jej produkčné schopnosti.

Čiastočne tieto obavy zdieľam aj ja, ale zároveň by  som chcel upozorniť na to, že zámer architektov reformy SSP je vo svojej základnej filozofii správny: vychádza z poznania, že poľnohospodárstvo, ktoré ide dlhodobo proti prírode, nemôže byť dlhodobo udržateľné. Aj snaha o väčšiu podporu malých a stredných farmárov je sympatická a do istej miery je kompenzáciou za desaťročia preferencie tých veľkých. Čo sa týka dotácií, v navrhovanej podobe nás naozaj znevýhodňujú, ale zabúda sa na to, že spravodlivosť sa dá dosiahnuť aj inak, ako zvyšovaním úrovne dotácií pre Slovensko, a to znížením dotácií napr. pre francúzskych farmárov. Je predsa známe, že nadmerne dotované západoeurópske poľnohospodárstvo neprospieva prírode, krajine, životnému prostrediu a priamo či nepriamo ruinuje poľnohospodárstvo v 3. svete.

Sympatické sú aj takpovediac tematické a problémové presahy novej SPP smerom k lesníctvu na jednej strane a podpore udržateľného rozvoja vidieka na strane druhej.

Čo mi v návrhu novej SPP chýba, je nedostatočné zdôrazňovania potreby multifunkčného poľnohospodárstva a mimoprodukčných (ekologických, rekreačných, kultúrno-historických, estetických a ďalších) hodnôt vidieka ako aj dôslednejšia implementácia Európskeho dohovoru o krajine, ktorého  je Slovensko zmluvnou stranou už od r. 2005, ale dodnes ho dostatočne nepremietlo do platnej legislatívy a najmä do každodennej praxe.

A teraz dovoľte pár slov o tom, čo si o reforme SPP myslia niektoré medzinárodné organizácie. Takýto pohľad zvonku mi v našich diskusiách zväčša chýba.

  1. Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) na tému reformy SPP o.i. konštatuje:

1. Ekologická zložka I. piliera je spôsob, ako vytvoriť silnejšie a viditeľnejšie prepojenie medzi priamymi platbami a environmentálnymi verejnými statkami, ktoré produkuje poľnohospodárstvo. Pri určovaní platieb by však mala existovať možnosť zohľadniť špecifické znaky znevýhodnených oblastí. Aj doteraz vykonané poľnohospodársko-ekologické opatrenia by sa mali uznať rovnako ako nové ekologické záväzky, teda tak, ako sa s tým vo všeobecnosti počíta aj pri ekologickom  poľnohospodárstve.

2. EHSV navrhované tesnejšie zosúladenie SPP so stratégiou Európa 2020 a stratégiou trvalej udržateľnosti v oblasti rozvoja vidieka, s osobitným dôrazom na výskum, inovácie a vzdelávanie.

3. EHSV zastáva názor, že je potrebné uplatniť nové a účinné opatrenia na zvýšenie prestíže ekologického poľnohospodárstva, pri ktorom by sa miera spolufinancovania rovnala opatreniu navrhovanému pre menej rozvinuté oblasti.

4. EHSV víta návrhy, týkajúce sa oparení na udržateľný rozvoj vidieka, ktoré obsahuje návrh novej SPP.

Ďalej sa v stanovisku výboru konštatuje, že návrh využívať 7% pôdy na „oblasti ekologického záujmu“ by podľa EHSV nebol prijateľný, ak by sa neúmerne veľké množstvo pôdy vyňalo z produkcie. Zároveň EHSV konštatuje, že situácia vo sfére biodiverzity sa značne líši nielen medzi členskými štátmi EÚ, ale aj vo vnútri štátov. Čo z toho vyplýva? Na jednej strane je potrebné až  nevyhnutné zachovať v krajine všetky významné ekologické a kultúrno-historické prvky a štruktúry. Na druhej strane musíme tento prístup realizovať územne diferencovaným spôsobom, pričom by sa mali brať do úvahy všetky poľnohospodárske štruktúry, ktoré pozitívne prispievajú k zachovaniu prírodných a kultúrnych hodnôt krajiny. To by viedlo k určitému prehodnoteniu dosť rigidného a paušálneho prístupu rovnakých redukčných kvót pre všetky štáty a regióny v rámci EÚ.

Druhý pohľad je pohľad medzinárodnej mimovládnej organizácie Slow Food.

Podľa tejto organizácie sa SPP v budúcnosti nebude môcť zaoberať len výrobnými aspektmi. V tomto zmysle je podľa nich nutné urýchliť prechod z výhradne poľnohospodárskej politiky k politike poľnohospodársko-potravinárskej. Okrem iného pritom bude nevyhnutná väčšia integrácia medzi jednotlivými politikami, aby bolo možné efektívnejšia sa zaoberať  problémami, ako je ochrana životného prostredia, krajiny a prírodných zdrojov, boj s klimatickými zmenami a pod. Dva rámcové ciele, ku ktorým má podľa nich SPP smerovať, je udržateľnosť (environmentálna, ekonomická i sociálna) a koncepcia nového  vidieka, ktorá by mala vidiecke oblasti v budúcnosti postaviť do centra záujmu spoločnosti.

Štyri hlavné zmeny SPP, ktoré navrhuje Slow Food:

1.    Podporiť malé a stredne veľké formy poľnohospodárskej produkcie.

Je treba presadzovať poľnohospodárstvo, ktoré bude v rovnováhe s ekosystémami, schopné vyrábať kvalitné potraviny udržateľným spôsobom, skĺbením inovácie s tradičnými vedomosťami a znalosťami. Malé a stredne veľké formy poľnohospodárskej produkcie umožňujú väčšie využitie pracovnej sily, čo prispieva k vytváraniu nových pracovných miest, prináša energetické úspory, podporuje rozvoj miestnych ekonomík – vrátane marginálnych oblastí a znižuje demografický tlak na mestské aglomerácie.

 2.    Podporovať miestne produkty.

Určujúcim faktorom, ktorý je zárukou udržateľnosti poľnohospodárskej produkcie je jej prepojenie s daným regiónom. Miestne a tradičné sorty a produkty sú najvhodnejšie z hľadiska miestnych pôdnych a klimatických podmienok, tam, kde sa v priebehu storočí aklimatizovali. Z tohto dôvodu sú odolnejšie a vyžadujú menej vonkajších zásahov. Sú teda udržateľnejšie tak z hľadiska vonkajších podmienok ako aj z hadiska ekonomického. Okrem toho hrajú tiež dôležitú úlohu pri zachovaní biodiverzity a tiež zhodnocujú stravovaciu kultúru a tradície spoločnosti.

 3.    Podporovať miestne poľnohospodársko-potravinárske systémy.

           Globalizované trhové hospodárstvo dosiahlo svoje limity, čo sa prejavuje okrem iného krízovými javmi, rastom nežiaducich disparít, znižovaním rôznorodosti, plytvaním a devastáciou životného prostredia. Systém lokálneho zásobovania, distribúcie a spotreby môže znížiť dopady na životné prostredie tým, že skráti vzdialenosť,  ktorú potraviny musia prekonávať na ceste k spotrebiteľovi a navyše môže spotrebiteľovi zaručiť dostupnosť čerstvých a sezónnych potravín. Podporuje miestnu prosperitu a redukciou nadbytočnej prepravy produktov medzi výrobcom a spotrebiteľom  umožňuje  vytvoriť nový vzťah medzi vidiekom a mestom.

 4.    Presadzovať poľnohospodársko-potravinárske systémy šetrné k životnému prostrediu.

Malé a stredne veľké formy produkcie môžu ľahšie aplikovať zásady agroekológie, spočívajúce v správnom zaobchádzaní s prírodnými zdrojmi (biodiverzita, pôda, voda, krajina...), vo využití tradičných i moderných techník, s vylúčením geneticky modifikovaných produktov, redukciou monokultúr, veľkochovov a syntetických chemikálií, účinnejšou ochranou krajiny a podporou sociálnej spravodlivosti.

SPP by mala okrem toho oceniť tých, ktorí žijú a pracujú v tzv. marginálnych oblastiach. Odchod ľudí z horských a iných marginálnych území je nežiaduci.

Ľudia, ktorí sa rozhodnú v týchto ťažkých podmienkach žiť, hrajú kľúčovú úlohu pri ochrane pôdy, a mali by sme ich podporiť.

Všetky platby v rámci SPP, vrátane platieb od r. 2014, by sa mali zakladať na prísnych pravidlách krížového plnenia, ktoré pomáhajú pri zachovaní biodiverzity a ekosystémových služieb, dodržiavať ustanovenia príslušných smerníc na ochranu prírody i právne predpisy, týkajúce sa pesticídov a biocídov.

Všetky existujúce dotácie, ktoré škodia životnému prostrediu, by mali byť do r. 2020 postupne zrušené.

Záverom:

Ja správne, že sa Slovensko snaží vyrokovať pre našich farmárov čo najprijateľnejšie podmienky v rámci novej SPP, ktorá bude ich a náš život zásadným spôsobom ovplyvňovať po dobu dlhých siedmich rokov. Na druhej strane by sme nemali s vaničkou vylievať aj dieťa. Mali by sme rešpektovať snahu EU o ekologizáciu hospodárenia na pôde a o udržateľný rozvoj vidieka. V opačnom prípade  budeme právom označovaní za spiatočníkov, ako som to na našu adresu neraz počul v Bruseli a inde.