Výzva S-O-S - Stredný Spiš

Motto:
„Povinnosť ochrániť zdravie a životy občanov a ich majetok má stále ešte štát. Štátna moc, ktorá má občanov chrániť, by len ťažko zdôvodnila, prečo buduje a rozširuje početnú armádu úradníkov vrátane tých najvyšších, pokiaľ by zároveň neznižovala najvážnejšie riziká ohrozenia vlastných občanov. Environmentálne riziká dnes medzi takéto hrozby patria, v nemenšej miere ako napr. riziko vonkajšieho ohrozenia vojenskou silou či vnútorného ohrozenia kriminalitou.“
Josef Vavroušek

Výzva Slovenského ochranárskeho snemu na riešenie starých environmentálnych záťaží s dôrazom na región Stredného Spiša

Po návrate delegácie Vlády Slovenskej republiky z mimoriadneho stretnutia vrcholových predstaviteľov vlád členských štátov Európskej únie (Brusel, koniec druhej dekády júla 2020), kde došlo k dohode o záchrannom balíku pre ekonomiky po kríze vyvolanej pandémiou COVID-19 a o rozpočte EÚ na r. 2021 – 2017, má do konca tohto leta prebehnúť expertný proces prípravy reforiem hospodárenia v krajine. Záchranný balík Fondu obnovy pre štrukturálne reformy ekonomík nazvaný Next Generation EÚ má viesť smerom k zvýšeniu dlhodobej udržateľnosti a konkurencieschopnosti hospodárstva jednotlivých členských štátov EÚ s plným zohľadnením už skôr prijatého dokumentu European Green Deal.  Pokrízová obnova je šancou aj pre konečné doriešenie problému starých environmentálnych záťaží v rámci slovenského Green Deal-u.

Začiatky štátnej správy životného prostredia spred 30 rokov charakterizuje okrem iného aj úsilie monitorovať a zlepšovať environmentálnu kvalitu krajiny. Jedným z výstupov týchto procesov je klasifikácia územia SR v piatich stupňoch kvality životného prostredia a identifikácia ohrozených oblastí s najnižšou kvalitou. Medzi ne patrí aj región Stredného Spiša, ktorý zhruba zodpovedá dnešným okresom Spišská Nová Ves a Gelnica. Zdá sa nám, že kým o iných regiónoch či lokalitách s kriticky postihnutým životným prostredím sa v poslednom čase dosť hovorí (PCB látky v tzv. Trojuholníku smrti na Východnom Slovensku, vrakunská skládka nebezpečného odpadu v Bratislave, arzén na Dolnej Orave, baníctvo a energetika na Hornej Nitre a iné), o Strednom Spiši s množstvom starých environmentálnych záťaží sa viac-menej mlčí.

Životné prostredie Stredného Spiša bolo od raného stredoveku výrazne postihnuté pri dobývaní a spracovaní polymetalických sulfidických rúd Spišssko-gemerského Rudohoria. Odhaduje sa, že odvtedy uniklo do životného prostredia 30 000 ton výparov ortute (Hg) a sprievodných kontaminantov (zväčša ťažkých kovov – ŤK). Najväčšie znečistenie ŤK z banskej a hutníckej činnosti spadá do 2. polovice 20. storočia, kedy úzko chápané sociálne aspekty týchto aktivít (zamestnanosť za každú cenu) prevážili nad ekonomickými, environmentálnymi a zdravotnými. Viditeľné pozostatky po náhlom ukončení týchto aktivít v 90-tych rokoch 20. storočia predstavujú tri veľké odkaliská (Rudňany, Slovinky a Smolník)  obsahujúce približne 26,5 mil. ton nebezpečných odpadov z banskej a úpravárenskej činnosti. Jemné pieskové až prachové čiastočky s ťažkými kovmi (i rádioaktívnymi) predstavujú „tikajúcu časovanú bombu“. Pri suchom počasí ich vietor rozvieva do okolia... Skryté zdravotné riziko pre súčasnú i budúce populácie živých organizmov (vrátane človeka) spočíva v kontaminácii pôd a vôd, ktorých systematický monitoring kvality (bez výraznej odozvy v komplexných a systémových nápravných opatreniach) postupne ochabol.

Najefektívnejší spôsob sledovania kvality životného prostredia je biomonitoring: analýza obsahu kontaminantov v apioproduktoch a v hubách. V niektorých hubách boli v r. 1994 prekročené zdravotné limity Hg až 400-násobne; v plástovom peli (výživa mladých včiel) a propolise až 185-314-násobne. Koncom leta 2014 opakované analýzy zozbierané huby v okolí Rudnian znovu preukázali pretrvávajúce nadlimitné hodnoty ťažkých kovov (Hg, Cd, Cu, Pb a Zn). Celá ich paleta (vrátane As, Cr, Ni, Sb...) je splavená aj v sedimentoch Vodnej nádrže Ružín. Potvrdzuje to známy fakt, že rezíduá ťažkých kovov sa v kolobehu prírody nerozložia (storočia ostanú v pôde) – skôr sa zmenia z anorganických na organokovové, ktoré prenikajú do živých organizmov – a napokon končia v citlivých orgánoch ľudského tela. Je však možné ich zo životného prostredia extrahovať prirodzeným spôsobom – rastlinami nepoužívanými na výživu ľudí a zvierat. To je však komplexný interdisciplinárny a systémový proces, na ktorého naštartovanie je teraz ten najvhodnejší čas. 

Ortuť a ďalšie ťažké kovy nezapáchajú, ani sa vizuálne a akusticky neprejavujú. O to sú nebezpečnejšie. Ich eliminácia zo smrtonosného kolobehu látok v životnom prostredí je vo verejnom záujme.    

Žiadame preto Vládu Slovenskej republiky, jej relevantné ministerstvá a expertov spolupracujúcich s rezortmi životného prostredia, pôdohospodárstva, hospodárstva, investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie,  zdravotníctva, financií a ďalšími, aby zahrnuli do prípravy a realizácie projektov Národného plánu reforiem Slovenska pre Fond Európskej únie pre obnovu a odolnosť prednostne aj revitalizáciu území so starými environmentálnymi záťažami, vrátane kriticky  ohrozenej oblasti na Spiši. Tento región, ktorý dal Slovensku i celej Európe tak veľa, si to určite zaslúži.

Adresár:

Predseda Vlády SR
Podpredseda vlády a minister financií SR
Podpredseda vlády a minister hospodárstva SR
Podpredsedníčka vlády a ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR
Minister životného prostredia SR
Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
Minister zdravotníctva SR
Verejná ochrankyňa práv
Zastúpenie Európskej komisie v SR

                                                                                                                 Bratislava, 9.9.2020

Podpísaní/é.
členovia a členky S-O-S:
Ing. Dušan Bevilaqua, PhD. (kontaktná osoba, dusan.bevilaqua@gmail.com)
prof. RNDr. Mikuláš Huba, CSc. (kontaktná osoba, mikulas.huba@gmail.com)
a 62 ďalších signatárov a signatárok (príloha).

_____________________________________
Vaše reakcie privítame na adrese: Mikuláš Huba,
Slovenský ochrananársky snem,
Staroturský chodník 1, 811 01 Bratislava

PrílohaVeľkosť
PDF icon Zoznam signatárov112.36 KB
Súbor Tlačová správa14.2 KB