Na správne fungovanie webovej stránky a analýzu návštevnosti používame súbory cookie. Konkrétne informácie o tom ako cookies používame, nájdete na tejto adrese.
Vážená pani ministerka Gabriela Matečná, vážený pán minister László Sólymos,
dňa 25. júla 2019 bol na Slovensku diagnostikovaný prvý prípad afrického moru ošípaných (AMO), nebezpečného vírusového ochorenia domácich ošípaných a diviakov. Z dôvodu zabránenia šírenia AMO v populácii diviakov a predchádzania vážnym hospodárskym škodám v chovoch ošípaných Vás týmto žiadame o okamžité zastavenie lovu vlka dravého a určenie nulovej kvóty pre jeho lovv nastávajúcej poľovnej sezóne.
Mimovládni ochranári ako aj odborníci a vedci dlhodobo upozorňujú, že v súvislosti s úlohou vlkov pri udržiavaní funkčnosti lesných aj nelesných ekosystémov a ich pozitívnym vplyvom na zdravie populácií kopytníkov, ako aj z dôvodu vysokých škôd, ktoré spôsobujú kopytníky v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve, je potrebné zaviesť celoročnú ochranu vlka na Slovensku.
Spoločné vyhlásenie mimovládnych organizácií ku klimatickému štrajku
My, dolupodpísané mimovládne organizácie sme si vedomé toho, že situácia ohľadom klimatickej krízy je vážna. Po celom svete môžeme sledovať výskyt rekordne vysokých teplôt, sucho a iné extrémne prejavy počasia. Zažívame masové vymieranie živočíchov a po celom svete dochádza k rapídnemu úbytku biodiverzity. Dopady klimatickej zmeny už dávno vplývajú na celú (široko ponímanú) oblasť životného prostredia. Majú nielen environmentálne, ale aj ekonomické a sociálne následky. Zhoršuje sa dostupnosť potravy a pitnej vody, extrémne počasie ničí ľuďom domovy. Klimatická kríza prispieva k nárastu cien potravín, prehlbovaniu chudoby, hladu a chorobnosti, a tým aj k masovej migrácii z najhoršie postihnutých oblastí. Zvyšuje sa riziko násilia a vojnových konfliktov. Klimatická kríza je tu a my musíme konečne začať konať.
Sedemdesiatjedna environmentálnych a ľudskoprávnych mimovládnych organizácií a nadácií podporilo spoločné vyhlásenie na podporu klimatického štrajku. Vyhlásenie iniciovala organizácia Greenpeace Slovensko a podpísali ho napríklad iniciatíva My sme les, organizácie WWF Slovakia, Via Iuris, Amnesty International či Nadácia Zastavme korupciu.
Klimatický štrajk organizuje v piatok 20. septembra od 11:00 h študentská iniciatíva Fridays for Future Slovensko na štyroch miestach - v Bratislave, Košiciach, Žiline a Banskej Bystrici. Mimovládne organizácie vo vyhlásení vyzývajú na účasť na klimatickom štrajku, ale aj na urýchlené riešenie klimatickej krízy, ktorá ohrozuje prežitie ľudstva i planéty.
Výzva ochranárov politickým stranám a ich voličom: Venujte serióznu pozornosť programovým a personálnym aspektom blížiacich sa parlamentných volieb s ohľadom na životné prostredie.
O necelého pol roka sa na Slovensku uskutočnia parlamentné voľby. Jednou z ciest, ako osloviť voličov, sú volebné programy. Ich súčasťou je už tradične aj pár viet, či odsekov, venovaných životnému prostrediu: ochrane prírody, biodiverzite, lesom, klíme, ovzdušiu, vode, pôde, odpadom, prípadne udržateľnej mobilite, obývateľným mestám, alebo hoci zelenému verejnému obstarávaniu, či environmentálnej výchove, vzdelávaniu a osvete... Čítaj viac tu...
Výzva S-O-S primátorom/primátorkám a starostom/starostkám slovenských miest a obcí
Vzhľadom na výrazné klimatické zmeny je v mestách nevyhnutné koncepčne prehodnotiť spôsoby kosenia zelených plôch. Ich časté a intenzívne kosenie už ohrozuje zdravie obyvateľov miest. Kosiť preto treba premyslene a s ohľadom na ochranu zdravia ľudí a životného prostredia. Nižšia frekvencia kosenia tiež môže prispieť k ekonomickej úspore.
Zmena prístupu k úprave trávnatých plôch je nevyhnutná
Pobyt v mestách býva v horúcich letných dňoch priam neznesiteľný. Zastavané plochy, budovy, cesty, parkoviská cez deň fungujú ako akumulátory tepla. Naakumulované teplo sa v noci pozvoľna vyžaruje do okolitého prostredia.
S potešením sledujeme, že téma klimatickej zmeny – donedávna u nás obchádzaná a bagatelizovaná – sa dostáva do väčšej pozornosti médií a politikov a stáva sa konečne predmetom verejnej diskusie. Zároveň s tým sa však objavujú aj mediálne výstupy, vyjadrenia alebo články, ktoré o tejto závažnej téme šíria dezinformácie a konšpiračné teórie –, či už z nevedomosti, alebo preto, že ich vytvárajú určité záujmové skupiny so zámerom relativizovať a spochybňovať výsledky dlhoročného vedeckého výskumu v tejto oblasti. Šírenie dezinformácií má za cieľ diskreditovať aj vedcov, ktorí údajne finančne profitujú z tzv. klimatického priemyslu. Zväčša ide o nepodložené a zavádzajúce informácie, ktoré sú v rozpore s novinárskou etikou.
Vychádzajúc zo skúsenosti človeka, ktorý mal to šťastie, že bol takmer 30 rokov Zuzkiným súputníkom v časti jej života, môžem povedať, že ju poznám takto: Jej korene sú hlboko zapustené v Pezinku. Vyrastala v priateľskom životnom prostredí záhrady rodinného domu, medzi vinohradmi a lesmi z jednej strany a priemyselnými závodmi s obrovským smetiskom z druhej stany.
Symbolicky práve na Svetový deň životného prostredia adresoval Slovenský ochranársky snem (S-O-S) výzvu víťazom eurovolieb, vláde a európskym inštitúciám s názvom: Slovensko i celá Európska únia musia byť po eurovoľbách zelenšie (je čas na proaktívnu environmentálnu politiku). V úvode výzvy sa konštatuje, že napriek pocitu frustrácie z toho, že do Európskeho parlamentu (EP) sa dostanú aj dvaja zástupcovia Ľudovej strany Naše Slovensko, signatári a signatárky výzvy vnímajú výsledky eurovolieb 2019 na Slovensku v zásade pozitívne. Teší ich okrem iného aj to, že voľby vyhral výrazne proeurópsky subjekt s citeľnou prítomnosťou environmentálnych tém vo svojom programe, v rámci ktorého po prvý raz v histórii nášho členstva v EÚ uspeli aj dvaja environmentalisti.
Ani ochranárom nie je jedno, kto ich bude zastupovať v Európskom parlamente
O niekoľko dní si budeme voliť tých a tie, ktorí/é nás nasledujúcich päť rokov budú zastupovať v Európskom parlamente.
V prvom rade by sme mali v týchto voľbách odčiniť hanbu, ktorú sme pred piatimi rokmi utŕžili našou rekordne nízkou volebnou účasťou. Tá pritom nebola prejavom nášho nadmerného euroskepticizmu. Veď podľa relevantných prieskumov výrazná väčšina obyvateľov Slovenska má k Európskej únii pozitívny vzťah a podporuje členstvo Slovenska v nej. Naša predchádzajúca 87-percentná volebná neúčasť bola teda len prejavom podcenenia rastúceho významu, ktorý európske inštitúcie majú. Áno, aj vo vzťahu k prírode, krajine, klíme, vode, ovzdušiu či zdraviu nás všetkých.
Päťnásť dole uvedených občianskych organizácií a iniciatív a 37 členov a členiek Slovenského ochranárskeho snemu podporuje zavedenie novej parkovacej politiky v Bratislave. Podľa nich ide konečne o systémový krok, ktorý sa snaží obmedziť individuálnu automobilovú dopravu v meste. To má hneď niekoľko pozitívnych dopadov na zdravie a životné prostredie obyvateľov.
„Nová parkovacia politika Bratislavy môže priniesť obyvateľom v prvom rade čistejšie ovzdušie a nižšie emisie CO2. To znamená menej chorých detí aj dospelých. Má šancu prispieť k stabilizácii klímy a ľuďom priniesť vyššiu bezpečnosť pohybu, možnosť lepšie využiť verejný priestor a zdravší životný štýl,“ uviedla Dana Mareková z iniciatívy Za čisté ovzdušie.