Vyhlásenia

Kosiť menej a inak

Výzva S-O-S primátorom/primátorkám a starostom/starostkám slovenských miest a obcí

Vzhľadom na výrazné klimatické zmeny je v mestách nevyhnutné koncepčne prehodnotiť spôsoby kosenia zelených plôch. Ich časté a intenzívne kosenie už ohrozuje zdravie obyvateľov miest. Kosiť preto treba premyslene a s ohľadom na ochranu zdravia ľudí a životného prostredia. Nižšia frekvencia kosenia tiež môže prispieť k ekonomickej úspore.

Zmena prístupu k úprave trávnatých plôch je nevyhnutná

Pobyt v mestách býva v horúcich letných dňoch priam neznesiteľný. Zastavané plochy, budovy, cesty, parkoviská cez deň fungujú ako akumulátory tepla. Naakumulované teplo sa v noci pozvoľna vyžaruje do okolitého prostredia.

Niekoľko viet k dezinformáciám o zmene klímy

Chcete podporiť túto výzvu? Kliknite sem

S potešením sledujeme, že téma klimatickej zmeny – donedávna u nás obchádzaná a bagatelizovaná – sa dostáva do väčšej pozornosti médií a politikov a stáva sa konečne predmetom verejnej diskusie. Zároveň s tým sa však objavujú aj mediálne výstupy, vyjadrenia alebo články, ktoré o tejto závažnej téme šíria dezinformácie a konšpiračné teórie –, či už z nevedomosti, alebo preto, že ich vytvárajú určité záujmové skupiny so zámerom relativizovať a spochybňovať výsledky dlhoročného vedeckého výskumu v tejto oblasti. Šírenie dezinformácií má za cieľ diskreditovať aj vedcov, ktorí údajne finančne profitujú z tzv. klimatického priemyslu. Zväčša ide o nepodložené a zavádzajúce informácie, ktoré sú v rozpore s novinárskou etikou.

Komentár SME

https://komentare.sme.sk/c/22184557/niekolko-viet-k-dezinformaciam-o-zmene-klimy.html

Laudácio na Ambasádorku životného prostredia 2019 Zuzanu Čaputovú

V zastúpení autora predniesla herečka a členka poroty AŽP 2019 Zuzana Kronerová na vyhlásení ceny 6. 6. 2019 v Horárni Horský park v Bratislave.

Vážené dámy, vážení páni, milí priatelia ochranári,

od poroty ocenenia Ambasádor/Ambasádorka životného prostredia som dostal zdanlivo ľahkú otázku: „Aká je Zuzka, ako človek i ako aktivistka?“

Vychádzajúc zo skúsenosti človeka, ktorý mal to šťastie, že bol takmer 30 rokov Zuzkiným súputníkom v časti jej života, môžem povedať, že ju poznám takto: Jej korene sú hlboko zapustené v Pezinku. Vyrastala v priateľskom životnom prostredí záhrady rodinného domu, medzi vinohradmi a lesmi z jednej strany a priemyselnými závodmi s obrovským smetiskom z druhej stany.

VÝZVA: Slovensko i celá EÚ musia byť po eurovoľbách zelenšie

Je čas na proaktívnu environmentálnu politiku

Symbolicky práve na Svetový deň životného prostredia adresoval Slovenský ochranársky snem (S-O-S) výzvu víťazom eurovolieb, vláde a európskym inštitúciám s názvom: Slovensko i celá Európska únia musia byť po eurovoľbách zelenšie (je čas na proaktívnu environmentálnu politiku). V úvode výzvy sa konštatuje, že napriek pocitu frustrácie z toho, že do Európskeho parlamentu (EP) sa dostanú aj dvaja zástupcovia Ľudovej strany Naše Slovensko, signatári a signatárky výzvy vnímajú výsledky eurovolieb 2019 na Slovensku v zásade pozitívne. Teší ich okrem iného aj to, že voľby vyhral výrazne proeurópsky subjekt s citeľnou prítomnosťou environmentálnych tém vo svojom programe, v rámci ktorého po prvý raz v histórii nášho členstva v EÚ uspeli aj dvaja environmentalisti.

Vyhlásenie: Eurovoľby sú aj o prírode, kultúrnej krajine a životnom prostredí!

Ani ochranárom nie je jedno, kto ich bude zastupovať v Európskom parlamente

O niekoľko dní si budeme voliť tých a tie, ktorí/é nás nasledujúcich päť rokov budú zastupovať v Európskom parlamente.

V prvom rade by sme mali v týchto voľbách odčiniť hanbu, ktorú sme pred piatimi rokmi utŕžili našou rekordne nízkou volebnou účasťou. Tá pritom nebola prejavom nášho nadmerného euroskepticizmu. Veď podľa relevantných prieskumov výrazná väčšina obyvateľov Slovenska má k Európskej únii pozitívny vzťah a podporuje členstvo Slovenska v nej. Naša predchádzajúca 87-percentná volebná neúčasť bola teda len prejavom podcenenia rastúceho významu, ktorý európske inštitúcie majú. Áno, aj vo vzťahu k prírode, krajine, klíme, vode, ovzdušiu či zdraviu nás všetkých.

Podpora návrhu parkovacej politiky v Bratislave

Päťnásť dole uvedených občianskych organizácií a iniciatív a 37 členov a členiek Slovenského ochranárskeho snemu podporuje zavedenie novej parkovacej politiky v Bratislave. Podľa nich ide konečne o systémový krok, ktorý sa snaží obmedziť individuálnu automobilovú dopravu v meste. To má hneď niekoľko pozitívnych dopadov na zdravie a životné prostredie obyvateľov.

„Nová parkovacia politika Bratislavy môže priniesť obyvateľom v prvom rade čistejšie ovzdušie a nižšie emisie CO2. To znamená menej chorých detí aj dospelých. Má šancu prispieť k stabilizácii klímy a ľuďom priniesť vyššiu bezpečnosť pohybu, možnosť lepšie využiť verejný priestor a zdravší životný štýl,“ uviedla Dana Mareková z iniciatívy Za čisté ovzdušie.

Príhovor profesora Mikuláša Hubu na študentskom štrajku za klímu v Bratislave

Pozdravujem vás, milí mladí priatelia a priateľky a ďakujem za pozvanie!

Ako správny profesor by som sa mal vlastne hnevať, že nie ste v škole. Ale ja som naopak rád, že dnes v škole nie ste a že ste tu. Tým nechcem povedať, že škola je zbytočná vec. Mala by byť jedným z hlavných zdrojov poznania. A bez poznania sa nedá účinne čeliť ani hrozbe, kvôli ktorej tu dnes sme.

Ale to, že ste sa takto rozhodli vyjadriť svoje znepokojenie z laxnosti nás, dospelákov, je podľa mňa dôležitejšie, ako tých pár vymeškaných hodín. Veď hrozba, ktorej čelíme, je vari najväčšia spomedzi tých, pred ktorými ľudstvo dosiaľ stálo. A čakať so založenými rukami, čo sa bude diať, by bolo trestuhodným hazardom s budúcnosťou nás i našich detí.

Po 30 rokoch ešte oveľa aktuálnejšie ako v čase vzniku

alebo slovenskí ochranári už pred 30 rokmi vedeli kde je sever:

Platforma Mestskej organizácie Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny v Bratislave, jar 1989

(názorové východisko, súbor zásad, hlavný prúd nášho myslenia, kto sme...)

1. Ľudstvo je vo vážnej ekologickej kríze. Zhoršovanie životného prostredia sa globálne zrýchľuje (mizne prales, lesy, šíria sa púšte, špiní sa vzduch, pôda, vody, moria, rastie skleníkový efekt, hrozí ozónová diera, rádioaktívne zamorenie, ubúda druhov, rastú poruchy telesného a duševného vývinu ľudí).

Obmedzenosť zdrojov pri súčasnom spôsobe ich čerpania je zrejmá. Pritom naša spoločnosť si odmieta uvedomiť hranice kvantitatívneho rastu, zaostala za vlastnou potrebou morálky. Ekologické vedomie a morálka sa vyvíjajú pomalšie ako technické možnosti.

Výzva S-O-S k situácii na hornej Nitre

Slovenský ochranársky snem žiada Vládu Slovenskej republiky o: 

  1. Bezodkladné prepustenie 12 aktivistiek a aktivistov občianskej organizácie Greenpeace;
  2. Prešetrenie potenciálnej korupcie Hornonitrianskych baní Prievidza (HBP) voči Hlavnému banskému úradu a potenciálny konflikt záujmov v Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústave (SEPS);
  3. Uzavretie všetkých uhoľných baní na Slovensku a ukončenie spaľovania uhlia do roku 2021 - 2023.

Existuje na to viacero závažných dôvodov:

Zavrite bane, nie občianske aktivistky a aktivistov!

Slovenský ochranársky snem (S-O-S) dnes otvoreným listom požiadal kompetentných o okamžité prepustenie 12 aktivistiek a aktivistov občianskej organizácie Greenpeace, ako aj urýchlené ukončenie ťažby a spaľovania uhlia na Slovensku.

Osobnosti zo Slovenského ochranárskeho snemu konštatujú, že zadržanie aktivistiek a aktivistov Greenpeace je bezprecedentné a nezmyselné. Pri nenásilnej akcii nebol nik zranený a ani nebol poškodený majetok súkromnej firmy Hornonitrianske bane Prievidza (HBP).

Stránky