Vítame novú členku a členov S-O-S

S potešením vítame v členstve S-O-S dôležité posily:
Ing. Alenu Trančíkovú, RNDr. Mirka Bohuša, CSc., Ing. Karola Kaliského a Ing. Juraja Švajdu, PhD. Ich stručné CV si môžete pozrieť nižšie.
 
O preradenie do režimu "pasívneho členstva" požiadali štyria členovia. Celkový počet členov/členiek S-O-S je momentálne 117, z toho aktívnych 113. Na väčšinovú podporu stanovísk preto potrebujeme 57 hlasov.
 

Alena Trančíková (Ing.)

* 1962. Narodenie v znamení rýb predznamenalo celoživotnú súkromnú aj profesnú vášeň k vode. Vyštudovala Stavebnú fakultu STU Bratislava, odbor Vodné stavby a vodné hospodárstvo. Od ukončenia VŠ pracuje v bratislavských vodárňach ako strážkyňa, správkyňa, ochranárka a bojovníčka za to najcennejšie, čo máme - zdroje pitnej vody. Je členkou EurEau - poradného orgánu EÚ, konkrétne komisie pre pitnú vodu, kde sa snaží z európskej úrovne dosiahnuť vyššiu ochranu vody a vodných zdrojov v členských štátoch.
Krédo: Nevěř ostnatému drátu, byť se stokrát tvářil jako stonek růže.
alena.trancikova@gmail.com

 

Juraj Švajda (Ing., PhD.)

* 1975. Vysokoškolský učiteľ - odborný asistent na Fakulte prírodných vied UMB v Banskej Bystrici, Katedra biológie a ekológie. Vyučuje predmety v rámci študijného programu Ekológia a ochrana ekosystémov. V oblasti výskumu sa venuje problematike manažmentu chránených území a druhov, vplyvom turizmu, ekosystémovým službám a humánnej dimenzii v manažmente prírodných zdrojov.

juraj.svajda@gmail.com

 

Karol Kaliský (Ing.)

* 1978 Lipt. Mikuláš. Aktivista, filmár, ochranár. Detstvo prežil spoznávaním nízkotatranskej prírody. Vyrastal v lesnícko-ochranárskej rodine. V roku 2001 ukončil štúdium lesníctva vo Zvolene. Po ukončení školy najskôr pracoval ako samostatný projektant v Lesoprojekte. Neskôr pôsobil ako účastník Projektu na záchranu tatranského kamzíka. Ďalších päť rokov robil odborného pracovníka na Správe TANAP-u v pozícii lesníka. S fotografovaním divej prírody začal v roku 1995, spolu s bratom Miroslavom a bratrancom Tomášom sa prostredníctvom stránky www.WILDlife.sk dodnes snažia nadchnúť ľudí pre myšlienku ochrany divočiny. Najväčší vplyv na neho malo stretnutie s Erikom Balážom, s ktorým spolupracuje už viac ako 20 rokov. Od roku 2011 pracoval vo filmovej spoločnosti ArollaFilm ako filmár, podieľal sa na oceňovaných dokumentárnych filmoch Vlčie hory, Život v oblakoch, Nesmrteľný les a Živá rieka. Je autorom úspešnej knihy Rok v divočine. V súčasnosti je jedným zo signatárov a tvárí občianskej iniciatívy My sme les.
Krédo:  „Jediné, čo diabol potrebuje na to, aby uspel, je že mravní ľudia neurobia nič.“ - Edmund Burke
k.kalisky@gmail.com

 

Mirko Bohuš (RNDr., CSc.)

Rodom z Liptovských Beharoviec, rodičmi z Békešskej Čaby, narodil sa 21. mája 1965 v Komárne. Otvorené alpské i nebeské stavidlá už budili Dunaj – práve včas, aby mu v prvých týždňoch života podali ruku vo svojej vrcholiacej sile. Ten dotyk vyklíčil do srdca a ďalej rástol s výdatnou podporou milujúcich rodičov. Zásadný a mnohoročný prírodovedný výchovno-vzdelávací rez ako výrastok dostával v Podunajskom múzeu od p. Pavla Bindera. Tam, ale najmä v podunajských luhoch a močiaroch uzavrel trvalé bratstvo s Michalom Derajom, pokrvne spečatené úctou k prírode. Vedno vstúpili do SZOPK, stali sa zakladajúcimi členmi Slovenskej ornitologickej spoločnosti. Zmaturovaním opustili spoločné lavice, ale nie zmysel života.
Na Prírodovedeckej fakulte UK vyštudoval všeobecnú biológiu a aj nastúpil do svojho prvého a doteraz jediného zamestnania. Stále na tom istom pracovisku, ktoré si viac ako 20 rokov vďaka Mikimu Lisickému ekosozológii a fyziotaktike dobre pamätal priaznivec aj odporca... Počnúc 1990-tym sa zapojil do protigabčíkovského odboja a snáh o minimalizáciu následkov maximalistického diela, úsilia o trilaterálny podunajský národný park, Ramsarského výboru a iných telies pri Slovenskej komisii pre životné prostredie, neskôr politicky degradovanej na ministerstvo... Začal výskum vtáčích spoločenstiev podunajských luhov, snažil sa podporiť obnovu hniezdnej populácie orliaka morského, skúmal a usiloval o záchranu kolabujúcej populácie krakle belasej, sám i s pomocou... Mnoho prehier a neplodných víťazstiev ho utvrdilo v presvedčení, že okrem poznania je jedným z hlavných pilierov ochrany prírody výchova a vzdelávanie. Všetky, i sebaväčšie činy ľudstva stoja a padajú na udržaní či strate kontinuity myšlienok aj konaní. To má na zreteli, keď venuje svoj čas a poznatky študentom environmentalistiky.

mirko.bohus@uniba.sk

Zaradenie článku: