Spoločnosť

Ochranársky slnovrat 2017 - úvodná reč Mikuláša Hubu

Milé priateľky, milí priatelia,

som rád, že v časoch, keď nikto nemá na nič čas, Vy ste si ten čas našli a ste tu. Dávate tým zapravdu mojej hypotéze, že jedna z vecí, ktorá robila predrevolučné ochranárstvo silným, boli osobné kontakty, stretávanie sa: v 80-tych rokoch minimálne raz za mesiac a podchvíľou aj na rôznych brigádach či happeningoch. Dnes nám z toho okrem príležitostných komorných stretnutí zostali už len Ochranárske Vianoce a občasné brigády. Ďalšie z kategórie ochranárskych stretnutí, ktoré si robí ambície byť pravidelným, je tento Ochranársky slnovrat.

OCHRANÁRSKY SLNOVRAT 2017

Milé priateľky, milí priatelia,
blíži sa II. ročník Ochranárskeho slnovratu. Veríme, že bude aspoň tak príjemný, poučný a veselý, ako bol ten prvý pred rokom v A-štvorke.

Účinné environmentálne vzdelávanie, výchova a osveta sú existenčne dôležité

Účinné vzdelávanie, výchova a osveta detí i dospelých vo vzťahu k ochrane prírody, krajiny a životného prostredia patria k najdôležitejším výzvam, ktorým v súčasnosti čelíme. Slovensko v tejto oblasti čím ďalej, tým viac zaostáva za väčšinou porovnateľných krajín a upadá i v porovnaní so stavom, ktorý sme tu mali ešte začiatkom tohto storočia.

Dreveničiarska sekcia ochranárov dnes oslavuje 40. narodeniny

Dnes je práve 40 rokov odvtedy, ako sa 5. 5. 1977 o piatej popoludní zišlo 55 ľudí v Osvetovej besede na vtedajšej Komsomolskej (dnes Molecova) 2 a vznikla komunita s názvom Sekcia pre ochranu ľudovej architektúry a jej zázemia pri bratislavskej Základnej organizácii Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny č. 6 so sídlom v Karlovej Vsi. Takýto dlhý až krkolomný názov si nikto normálny nemohol zapamätať, a tak ho čoskoro nahradilo jednoslovné pomenovanie: Dreveničiari.

Mikuláš Huba: Aký je náš vzťah k prírode?

(písané v predvečer Dňa Zeme 2017)

Táto téma sa nám môže zdať akási odťažitá či abstraktná. Ale pritom je to téma existenčná, či existencionálna, ktorá rozhodne o našom ďalšom bytí či nebytí na tejto planéte.

Celý problém má, z môjho pohľadu, dve stránky.

Tú prvú by sme mohli nazvať filozoficko-teologicko-etickou.

A tú druhú legislatívno-praktickou.

Ochranári vyzývajú vládu, poslancov a politické strany: Nerezignujte na smerovanie k udržateľnejšej budúcnosti!

internetové vydanie Denníku N, 13. 4. 2017:

V týchto dňoch sa  53 zakladajúcich členov a členiek Slovenského ochranárskeho snemu, vrátane viacerých špičkových odborníkov a odborníčok v tejto oblasti, obrátilo na vládu, rezorty, politické strany a Národnú radu SR s Výzvou, v ktorej sa okrem iného uvádza:

Vláda, ministerstvo, strany, politici a životné prostredie rok po voľbách

BRATISLAVA 27. marca (SITA) - Najviac parlamentných aktivít týkajúcich sa životného prostredia pochádzalo počas prvého roku novej vlády z prostredia opozičných strán SaS a OĽaNO-NOVA, ako aj od nezaradeného poslanca Miroslava Beblavého. Líderské postavenie v rámci týchto strán má pritom SaS, a to najmä vďaka pôsobeniu environmentalistky Anny Zemanovej. Rok po parlamentných voľbách to konštatovali zakladajúci členovia Slovenského ochranárskeho snemu Ján Szöllös a Mikuláš Huba, ktorí hodnotili plnenie environmentálnych záväzkov a sľubov jednotlivých parlamentných strán.

Ako ďalej s S-O-S?

V prvom rade sa chcem poďakovať za spoluprácu.

Stále chápem S-O-S ako komunitu s obrovským odborným, mienkotvorným, kultúrnym a ľudským potenciálom. Je na každom a každej z nás, ako budeme tento potenciál využívať a rozvíjať.

Naďalej tvrdím to, čo od začiatku: nie je potrebné chápať tento snem ako nejakú mimoriadnu časovú, finančnú či inú záťaž, alebo záväzok.

Takisto je naďalej žiaduce a do budúcnosti nevyhnutné, aby sa manažmentu toho celého ujali mladší, invenčnejší, energickejší, a zároveň spoľahliví a zodpovední. 

Vyhodnotenie ankety v radoch S-O-S - zhrnutie zhrnutia

Komentár a zhrnutie k odpovediam na otázku č. 1 Plusy a mínusy S-O-S:

Noví členovia/členky Slovenského ochranárskeho snemu (od 15. 3. 2017)

Erik Baláž (ekologicky orientovaný lesník, bojovník za Tichú a Kôprovú dolinu, filmár divej prírody s mnohými oceneniami),

Sabína Barborjak - Galeková (predsedníčka OZ Hrad - Slavín, bojovníčka za záchranu Mičurinu, stromov a iných hodnôt na území bratislavskému Starého Mesta),

Ladislav Bíro (environmentalista, protagonista environmentálneho vzdelávania a výchovy),

Michal Deraj (environmentalista, ochranca prírody, znalec Dunaja a Podunajska, biofarmár, praktický ochranár),

Stránky