Na správne fungovanie webovej stránky a analýzu návštevnosti používame súbory cookie. Konkrétne informácie o tom ako cookies používame, nájdete na tejto adrese.
Keď som v ankete Denníka N ako osobnosť roka uviedol Andreja Kisku, mal som na to dobré dôvody, o ktorých som sa stručne zmienil aj v zdôvodnení mojej nominácie. Ocenil som najmä pokrok, ktorý urobil pri verejnom zasadzovaní sa za dobré a správne veci, za ohrozené hodnoty a ich nositeľov či nositeľky. A privrel som oko na tým, že vari jediná oblasť, kde tento pokrok nebol zatiaľ viditeľný, je práve ochrana prírody, krajiny a životného prostredia, kde pán prezident naďalej mlčí, alebo tápa. Až dodatočne som si uvedomil, že som tam mohol uviesť (aj) iné meno. Meno Anoton Srholec.
Vo štvrtok 1. 12. sa na pôde Ministerstva životného prostredia SR v Bratislave uskutočnilo rozporové konanie k návrhu novely zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Tzv. zákon o EIA, patrí k pilierom environmentálneho práva, pričom verejnosti poskytuje rozsiahle možnosti zapojiť sa do rozhodovania o významných stavbách a činnostiach s vplyvom na životné prostredie. Ako po rokovaní konštatoval právnik Imrich Vozár, ministerstvo akceptovalo väčšinu pripomienok, ktoré mu v rámci pripomienkového konania predložila VIA IURIS.
Komentár k diskusnému panelu 2 na Národnej konferencii LADDER (Local Authorities as Drivers for Development Education and Raising Awereness), Bratislava, 18. 10. 2016
V rámci predchádzajúcej panelovej diskusie ste spomenuli veľa problémov a otvorili viaceré Pandorine skrinky. Pre krátkosť času sa budem venovať len niektorým z nich. V prvom rade je to dilema medzi skepsou či beznádejou a nádejou. Z toho, čo tu odznelo (najmä – ale nielen – vo vystúpení Juraja Mesíka), vyplýva, že ľudstvo, ak sa nestane čosi ako zázrak, smeruje ku katastrofe. Nemám dôvod spochybňovať fakty, ktoré tu odzneli a maľovať pochmúrnu realitu naružovo. A už vôbec nie po štyroch rokoch strávených v slovenskom parlamente.
Bratislavskú deklaráciu nepriniesol ako prvý septembrový bratislavský summit, ale Bratislavská konferencia Európskeho EcoFora v decembri 2002.
V dňoch 6. – 9. decembra 2002 sa v bratislavskom Hoteli Bratislava uskutočnila celoeurópska konferencia Životné prostredie pre Európu – rozhodnutia závisia na nás!, ktorú organizovali strešná paneurópska organizácia European EcoForum a Spoločnosť pre trvalo udržateľný život v Slovenskej republike (STUŽ/SR).
V dňoch 16. - 17. septembra 2016 sa v Bobrovci pod Západnými Tatrami uskutočnil odborný seminár s medzinárodnou účasťou s názvom Poznávanie a interpretácia kultúrnej krajiny ako súčasť environmentálnej výchovy a vzdelávania. Jeho organizátormi boli Spoločnosti pre trvalo udržateľný život (STUŽ) v SR a ČR, Geografický ústav SAV a Centrum pro otázky životního prostředí Univerzity Karlovy v Prahe. Podujatie tvorilo voľnú súčasť XXII. ročníka Memoriálu Josefa a Petry Vavrouškovcov.
Memoriál J. a P. Vavrouškovcov a odborný seminár STUŽ v Bobrovci, 16. - 18. septembra 2016
Zastavte sa, milí čitatelia, hoc len na chvíľu, keď budete mať náhodou cestu okolo.
V prílohách program celého Memoriálu aj program piatkového seminára Poznávanie a interpretácia kultúrnej krajiny ako súčasť environmentálnej výchovy a vzdelávania.
Mnohí nevedia a ani nechcú vedieť, že žijú na najlepšom kontinente sveta v stále ešte najlepšej ére dejín. Veria, že blahobyt a bezpečie ich života sú samozrejmosťou.
Eurobarometer práve priniesol výsledky prieskumu v 28 krajinách Únie. Podľa nich sa viac ako polovica mladých Európanov vo veku 16 – 30 rokov cíti vo svojej krajine marginalizovaná. Až v 20 krajinách EÚ sa cíti odsunutých na bok viac ako polovica – konkrétne 57 percent – respondentov. Čísla sú najvyššie v krajinách, ktoré postihla kríza najviac (Grécko, Portugalsko, Cyprus, Španielsko). Na Slovensku sa tak cíti 63 percent mladých ľudí. Houston, máme problém!
Pre SME-Komentáre píše občiansky aktivista a publicista Juraj Mesík (člen S-O-S)