Samkovi Smetanovi – ambasádorovi pre životné prostredie 2016

Náš rozhovor pre časopis Krásy Slovenska sa pred ôsmymi rokmi začínal stručným predstavením, z ktorého, ak dovolíte, odcitujem:

„Folklorista a všestranný propagátor ľudovej hudby Samuel Smetana - medzi kamarátmi jednoducho Samko - je dnes už výrazná osobnosť kultúrnej scény na Slovensku, pričom pojem kultúra chápeme v tomto prípade v tom najširšom zmysle. Výpočet jeho aktivít by zabral niekoľko strán textu. Ich spoločným menovateľom je folklór, najmä ľudová hudba, husle, mandolína,  spev ako i všetko to, čo s tým súvisí: vedenie hudobných skupín, koncerty, organizovanie podujatí, propagácia ľudovej hudby v Slovensko rozhlase, ale aj všade inde, kde sa Samko objaví, prehovorí, a najmä zahrá a zaspieva... Pritom sa nevyhýba ani „žánrovým presahom“ smerom k etnu, folku či hudobným experimentom, o čom svedčí okrem iného aj jeho dlhoročná spolupráca s gitaristkou, šansoniérkou a folkovou hudobníčkou Zuzanou Homolovou.

Samko Smetana je navyše aj spoločensky angažovaný občan a Človek s veľkým Č.“

Na tom, čo tu bolo povedané, netreba ani po rokoch meniť ani čiarku. Len by som ešte doplnil, že spolu s manželkou Erikou stihli vychovať dve skvelé deti, spolu so svojimi kamarátmi  zo skupiny Banda a Banda roots vydali niekoľko vynikajúcich albumov, ich koncerty vypredávajú nielen komorné scény ale aj veľké sály a amfiteátre, sú ozdobou festivalov doma i v zahraničí a v kategórii world music patria k tomu najuznávanejšiemu, nielen u nás, ale aj vo svete (v r. 2011 to bolo napr. 8. miesto spomedzi tisíc súborov v rámci celej Európy). A tak si uvedomujem, že by to úvodné predstavenie vlastne ani nebolo potrebné, lebo to, čo sa v ňom píše, vie každý čo i len trochu rozhľadený našinec aj bez neho. Náš Samko sa totiž medzičasom stal slávny (ale napriek tomu zostal sympaticky skromný, skrz naskrz ľudský a príjemne kamarátsky).

A za seba a svojich kamarátov a kolegov môžem navyše doplniť, že Samko popri tomto všetkom stihol nadviazať aj   na svoju skutočne činorodú ochranársku mladosť, ktorá sa začala naším zoznámením sa kedysi na začiatku 80-tych rokov minulého storočia v mojom vtedajšom bohémskom byte na Františkánskom námestí, kde raz prišiel trochu nesmelý stredoškolák a povedal približne toto: „Ja som nejaký Samosmetana a chcel by som Vám pomáhať v tom, čo robíte“.

Za tie dlhé roky, ktoré odvtedy uplynuli,  sa mi nikdy nestalo, že by odmietol podporiť slovom, podpisom, verejne vyjadreným postojom či skutkom dobrú vec, alebo  zahrať a zaspievať na niektorom z ochranárskych podujatí: buď sám, alebo spolu so svojou dlhoročnou hudobnou súputníčkou, Zuzkou Homolovou. Samozrejme s výnimkou situácií, keď má koncert, alebo inú neodkladnú povinnosť a tých má neúrekom. O to obdivuhodnejšia je jeho ústretovosť a ochota.

Milý Samko, dovoľ, aby som sa Ti za to, čo robíš, srdečne poďakoval a poznamenal, že toto zaslúžené ocenenie sa dá chápať aj ako náš, ochranársky - síce trochu oneskorený - ale o to úprimnejší a mierou vrchovatou zaslúžený kolektívny darček  k Tvojim nie tak dávnym  bohatierskym okrúhliciam. 

Mikuláš Maňo Huba (za seba i za kolektív priateľov a priateliek  zo ZO 6-ky), Letný slnovrat 2016