Nejde o prvé porušenie nepísaných dohôd

Samozrejme, že nesúhlasím s tým, čo sa tu teraz deje, s tým, o čo sa tu vládna strana snaží v štýle: „zlodej kričí: chyťte zlodeja!“. Jeden z mojich predrečníkov tu správne povedal, že všetky skutočnosti, ktoré sa tu teraz účelovo vyčítajú kolegovi Figeľovi, boli známe už pred tromi rokmi, čo však nijako nebránilo tomu, aby bol aj hlasmi poslancov a poslankýň za Smer – SD bez problémov zvolený za podpredsedu Národnej rady.

Ale chcem povedať najmä inú vec, ktorá v tejto rozprave tuším ešte nezaznela. A tou je skutočnosť, že toto nie je prvý prípad podobného postupu v tomto volebnom období. A nemyslím tým len opakované nezvolenie predsedu NKÚ napriek sľubom zo strany Smeru - SD, že tento post „patrí“ opozícii a že Smer „je pripravený opozičný návrh podporiť“.  Mám na mysli aj iný precedens, vecne dokonca ešte oveľa bližší tomu dnešnému, ktorý sme prijali tak akosi mlčky, a tým bolo absolútne nezdôvodnené  (a bezdôvodné) nezvolenie kolegu Jána Mičovského za predsedu výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie v júni minulého roku. A to napriek tomu, že poslanec Mičovský bol do tejto funkcie navrhnutý celkom štandardne a v súlade s politickými dohodami a zvyklosťami. Úplne rovnako, ako boli predtým na podobné posty navrhnutí všetci ostatní kandidáti, ktorí boli bez problémov aj zvolení. Alebo chce niekto vážne tvrdiť, že práve Ján Mičovský je jediný z nás, kto na výkon takejto funkcie nemá odborné, manažérske a charakterové  predpoklady?

Pre mňa je to dodnes otvorená otázka a memento: prečo práve tento kandidát - na rozdiel od iných -  bol pre väčšinu nepohodlný?  Nie práve pre svoju bezúhonnosť? A prečo sme na toto porušenie nepísaných dohôd a šikanovanie opozície nereagovali podobne nahlas a zásadovo, ako reagujeme dnes na podobný prejav arogancie moci a účelového porušovania dohodnutých pravidiel?