Bratislavská deklarácia alebo odcudzený copyright?

Išlo o posledné a rozhodujúce strategické a koncepčné stretnutie predstaviteľov európskych environmentálnych a občianskych mimovládnych organizácií pred V. paneurópskou konferenciou ministrov životného prostredia v Kyjeve (2003) a prvé podobné podujatie po Svetovom summite o trvalo udržateľnom rozvoji v Johannesburgu. Bolo to najväčšie a najvýznamnejšie podujatie svojho druhu, ktoré sa dovtedy konalo na Slovensku. Účastníci vysoko ocenili jeho prípravu, priebeh i výsledky.

Čo sa týka základnej štatistiky bratislavskej konferencie: prezentovalo sa 91 účastníkov a účastníčok, reprezentujúcich 28 krajín a 60 organizácií (z toho 21 medzinárodných).

Program konferencie pozostával v prvom rade z prípravy a schválenia Bratislavskej deklarácie o paneurópskej agende na nadchádzajúcu ministerskú konferenciu. Deklarácia pozostáva z preambuly a 12 kapitol s nasledujúcimi názvami:

  1. Dostať otázky výroby a spotreby do centra pozornosti
  2. Integrácia environmentálnej politiky
  3. Etické hodnoty pre trvalo udržateľnú budúcnosť
  4. Paneurópska vzdelávacia stratégia pre životné prostredie a trvalo udržateľný rozvoj
  5. Protokol o transparentnosti a účasti verejnosti na rozhodovaní
  6. Protokol o cezhraničnej zodpovednosti (s dôrazom na nadnárodné spoločnosti)
  7. Environmentálny akčný program pre strednú a východnú Európu a Environmentálna stratégia pre východnú Európu, Kaukaz a strednú Áziu
  8. Stratégia paneurópskej biologickej a krajinnej rôznorodosti
  9. Smerovanie k trvalo udržateľným energetickým štruktúram pre Európu
  10. Upustenie od jadrovej energetiky
  11. Záležitosti týkajúce sa vody
  12. Budúcnosť procesu Životné prostredie pre Európu

V preambule Bratislavskej deklarácie sa okrem iného konštatuje nedostatočný pokrok európskeho regiónu pri prechode na trajektóriu environmentálne citlivého trvalo udržateľného rozvoja. Neudržateľné vzorce výroby a spotreby vyčerpávajú stále viac a viac prírodné zdroje. Prevažujúce poľnohospodárske prístupy spolu so zavádzaním geneticky modifikovaných osív, fragmentáciou krajiny (najmä budovaním novej dopravnej infraštruktúry) a živelným šírením sa miest ohrozujú biodiverzitu. Takmer polovica v Európe sa vyskytujúcich rastlinných a živočíšnych druhov je ohrozená.

Pri poklese emisií skleníkových plynov v prvej polovici uplynulej dekády (1991 - 2000 – pozn. aut.) nastáva obdobie stagnácie s rizikom ich opätovného rastu.

Ľudské zdravie ohrozuje pôsobenie nových nebezpečných chemických látok zo znečisteného ovzdušia, pôdy, vody a z mestského prostredia, atakovaného najmä individuálnou automobilovou dopravou.

Účastníci stretnutia apelujú na vlády, aby chápali paneurópsku konferenciu a proces Životné prostredie pre Európu ako odrazový mostík k novej veľkej ofenzíve proti týmto negatívnym trendom. Dohodli sa na jasných cieľoch a akčných programoch na nastávajúce roky a na revitalizácii a posilnení predchádzajúcich politických záväzkov na túto tému z Dobříše, Luzernu, Sofie, Aarhusu a Johannesburgu. Zároveň vyjadrujú záujem participovať na príprave relevantných dokumentov.

V čase rastúceho napätia medzi krajinami a ľuďmi volajú po návrate problematiky ľudských hodnôt do agendy trvalo udržateľného rozvoja. Na túto tému sa kládol veľký dôraz počas prvej konferencie ministrov životného prostredia v Dobříši pri Prahe v roku 1991, a to najmä vďaka jej hlavnému organizátorovi, bývalému československému ministrovi životného prostredia Josefovi Vavrouškovi. Neskôr sa z ministerskej agendy táto dimenzia vytratila. A pritom, etické hodnoty a normy sú jadrom koncepcie trvalej udržateľnosti.

Symptomatické pre túto hektickú a informáciami rôznej hodnoty zahltenú dobu je, že spomínané nekaždodenné bratislavské podujatie, vysoko hodnotené účastníkmi z celej Európy, zostalo v tieni záujmu zo strany verejnosti. Predstavitelia oslovených médií len vo veľmi nedostatočnej miere využili možnosti, ktoré sme im ponúkli: brífing priamo v dejisku konferencie či tlačovú konferenciu v Dome novinárov po jej skončení.

Ale bez ohľadu na to sme radi, že Bratislava a Slovensko sa stali na pár dní centrom európskeho environmentálneho a ochranárskeho diania. Tento fakt bude okrem spomienok účastníkov navždy pripomínať aj kvalitná Bratislavská deklarácia.

Dôvetok: Teší nás aj to, že sme s prijatím Bratislavskej deklarácie o takmer 14 rokov predbehli Roberta Fica a spol. Zároveň sa odvážime tvrdiť, že ani obsahom, významom a aktuálnosťou naša deklarácia nezaostáva za tou zo 16. septembra 2016 (ktorej obsah dosiaľ viac tušíme, ako poznáme).

Mikuláš Huba, vedecký pracovník Geografického ústavu, čestný predseda STUŽ/SR a spoluorganizátor Bratislavskej konferencie z r. 2002

 

Pozn.: Skrátený a upravený príspevok vyšiel 22. 9. 2016 v denníku SME. Uverejňujeme ho v pôvodnom znení.

PrílohaVeľkosť
Súbor bratislavska_deklaracia_2002.rtf19.15 KB
Zaradenie článku: